Popis:
Politiku je možné vnímať ako racionálnu činnosť snáď iba dovtedy, kým nezačneme počítať koľko ľudských životov stáli politické spory. Geologické dejiny trvajú 40 miliárd rokov, z toho posledných asi 5 tisíc rokov môžeme hovoriť o dobe ako dráme ľudských dejín - o stovkách miliónov mŕtvych v najrôznejších vojnách. Človek tak ako vytvára prírodu, tak ju aj ničí. Stámilióny zabitých ľudí vo vojnách sú svedkom toho, že politika nie je len sférou rozumu, ale aj oblasťou veľkých vášní. V mene akých cieľov stojí za to riskovať vlastný život a usilovať o cudziu smrť?
Človek je sociálny živočích, prežíva ako kultúrna bytosť iba v podmienkach spolupráce a deľby moci s ďalšími jednotlivcami, ale i skupinami a inštitúciami. Vytvára sa tak sieť vzťahov, ktorá v dôsledku demografického rastu a vývoja stále hustne. Časť tejto siete predstavuje politické vzťahy. Tie sa utvárajú v procese organizovania spoločnosti podľa osi moci.
Slovo MOC slúži k označeniu duševnej a fyzickej schopnosti aktérov politiky dosiahnuť požadovaný účinok, konať slobodne. Moc je teda schopnosť v prípade potreby prekonať odpor a dosiahnuť kontrolu iných politických aktérov, či aspoň ovplyvniť ich konanie. Moc napomáha fungovaniu spoločnosti - zaisťuje stabilitu vzťahov jednotlivcov, skupín a tried v spoločnosti a tiež mení tieto vzťahy. Politika je preto zdrojom stability a dynamiky. Moc pomáha dosiahnuť potrebnú spoločenskú harmóniu, kooperáciu i vyvážený tlak v praktickej činnosti jednotlivcov a skupín.
Avšak v rukách jednotlivcov či skupín sa moc mení na asociálny nástroj a slúži proti skutočným záujmom. Moc môže byť zneužitá, hľadajú sa rozpory a môže tak dôjsť k vytvoreniu existenčného konfliktu. Moc je tak ako dobrodením tak aj nešťastím ľudských dejín. Moc ako možnosť dosiahnutia určitého cieľa je spojená so spoločenskou pozíciou (možnosť je súhrn okolností, za ktorých možno toto jednanie uskutočniť). Politická teória je do značnej miery teóriou nerovností, keďže pozícia a mocenský potenciál jednotlivcov nie sú rovnaké.
...
Kľúčové slová:
medzinárodné vzťahy
politika
medzinárodná politika
svetový systém
diplomacia
svetová vojna
moc
politický systém
štát
medzinárodné organizácie
Vestfálsky mier
vojna
mier
Obsah:
- Medzinárodné vzťahy
1.) povaha medzinárodnej politiky
2.) premoderný svet
3.) zrod svetového systému
4.) európsky koncert
5.) Svetové vojny
6.) studená vojna
Systémová rovnováha
7.) anarchia a mocenská rovnováha
8.) konflikt, kríza, vojna
9.) štruktúra svetového politického systému
10.) multipolarita, bipolarita, hegemónia
11.) kolektívna bezpečnosť
12.) svetový štát
Aktéri svetovej politiky
13.) štát
14.) národný štát
15.) medzinárodné organizácie
16.) nevládne medzinárodné inštitúcie
17.) suverenita štátu
Zdroje:
- O. Krejčí - Mezinárodní politika, Ekopress, 2014, ISBN 9788087865071