Metódy sociálnej práce - poznámky

kuratívnosegretatívna paradigma - vzniká koncom 60 rokov, pričom jej základom je akceptovanie myšlienky, že soc. klienti sa delia do 2 základ. skupín:
1. Skupinu tvoria klienti u ktorých predpokladáme prognózu riešenia, čiže ich správanie je meniteľné natoľko, aby bolo akceptované spoločnosťou.
2. Skupinu tvoria klienti u ktorých sa nepredpokladá žiadna prognóza riešenia, ich správanie bude vždy v rozpore s požiadavkou spoločnosti. Následne klientov segregujeme - vylučujme zo spoločnosti.
Rozdelenie klientov na hore uvedené 2 skupiny malo za následok novú orientáciu v SP a to na oblasť behaviorálnej teórie ( teória správania sa ) a zároveň sa začala SP orientovať aj na rezidencionálnu problematiku ( režimové zariadenia ) . V 60. a 70. rokoch nastal rozvoj inštitúcií, ktoré celoročne poskytujú starostlivosť pre klienta, ich negatívom sa stalo, že zariadenia sú veľkokapacitné, sú diskriminačné, oddeľujú mužskú a ženskú populáciu, časté porušovanie ľudských práv.
poradenská paradigma - vzniká ako následok nespokojnosti s hore uvedenou paradigmou, pričom sa jedná o reakciu ako zo strany klientov, tak zo strany soc. pracovníkov. Vznikajú denné zriadenia, týždenné a dvojtýždenné stacionárne zriadenia, rozširujú sa poradenskú služby
terapeutická paradigma - často je spájaná spolu s poradenskou paradigmou, pričom vzniká poradensko-terapeutická paradigma - významnejšie za začala formovať v 80. rokoch, pričom úzko nadväzuje na poradenskú paradigmu , zameriava sa na sociálnu terapiu, priniesla aj orientáciu na prácu s rodinou, pričom upriamila aj pozornosť aj na iné než profesionálne formy pomoci. Vznikajú rôzne zoskupenia, ako sú : anonymní alkoholici, združenie drogovo závis. deti a podobne.
komunikačná paradigma - za jedno z najvýznamnejších tvrdení, ktoré vysvetľuje túto paradigmu, môžeme pokladať HABERMASOV výrok : „ Všetky sociálne problémy vznikajú ako následok zlej komunikácie.