Pedagogická diagnostika v sociálnej práci

Bola sformovaná v poslednom období bývalej ČSR a vychádzala zo starších poznatkov z oblastí školského hodnotenia pedagogiky a vied o výchove.
Diagnostika je proces hĺbkového poznania nejakého javu alebo vlastnosti osobnosti.
Diagnóza je výsledok diagnostického procesu, súd o vlastnostiach a znakoch osobnosti.
Spočiatku sa diagnostika snažila formulovať podľa medicíny, ako aj iné odbory, ktoré skúmali človeka. Na vývoj pedagogickej diagnostiky vplývala aj psychodiagnostika. Chápanie diagnostiky vyplýva zo samotnej podstaty výchovy t.j. že rozvoj osobnosti a skupiny sa zabezpečuje najmä výchovou cieľavedomého a zámerného pôsobenia pričom diagnostika umožňuje efektívne riadenie výchovného procesu tohto rozvoja. Diagnostika podľa Mojžíška ostáva vždy spätá s mnohými formami a spôsobmi zisťovania a hodnotenia úrovne vzdelávania. Pre diagnostiku je príznačný moment intelektuálnosti (cieľavedomosti) a normatívnosti (vychádza z pedagogických noriem). Diagnostika zisťuje, aký je objekt vzhľadom na požiadavky výchovy, ako aj čo bráni objektu tieto požiadavky plniť. Pedagogické diagnostikovanie je proces zisťovania a súčasne hodnotenia dosiahnutého stavu rozvoja objektu. Diagnostika zahŕňa celý komplex činností, patrí sem posudzovanie, získavanie informácií, ich spracovanie, vyhodnocovanie a klasifikácia.