Politická etika - Ľudské práva

ĽUDSKÉ PRÁVA
- v rôznych častiach rôzne interpretácie - môžu si odporovať
- existujú dejiny ľudských práv - proces ako sme dostali tu podobu, ktorú majú dnes - 3 fázy vývoja ľudských práv
- francúzske prehlásenie - deklarácia ľudských práv - na základe prirodzenosti - 1789- všeobecná idea sa imlentovala do práva - pozitivizácia . a neskôr sa stávajú základnými právami. Základnými právami za vraciame k ľudským právam prirodzeným. Kresťanstvo hájilo individuálne svedomie, jeho kľúčovú úlohu - zrodenie mravnej filozofie, motorom na vznik - prehistória.
1. fáza začína po Francúzke revolúcii - isté privilégia boli aj predtým, ale ide o univerzálnu ideu práv, viažu sa na každého človeka ako takého, nie na základe príslušnosti k vrstve, sú to práva všeobecné a individuálne. Začínajú byť chápané ako prirodzené, sú pôvodnejšie ako štát, tieto práva začínajú byť chápané ako právo brániť sa voči štátu. S týchto 4 sa stali zákony, práv základné, implementovali sa do ústavných poriadkov, boli to práva všetkých občanov proti štátu, stalo sa to presvedčením, že všetci ľudia sú si rovní pred zákonom na základe rovnakej prirodzenosti - idea rovnosti.
2. koncom 19.st. stále väčšia pozitivizácia, zaniká chápanie ľudských práv ako základných práv a stávajú sa pozitívnymi, prirodzenými , návrat k idei prirodzených práv. 1848 - Deklarácia ľudských práv :
- prirodzené práva sa spájajú so sociálnymi
- nepodpísali Afrika, socialistické krajiny , Saudská Arábia
- právo na život, bezpečie, zákaz diskriminácie, .... , právo na ochranu majetku, prácu, rovnakú mzdu za rovnakú prácu, odpočinok, platenú dovolenku, právo rodičov na výchovu deti,, právo byť učasný na civilizačnom pokroku (kultúrne právo - okrajovo, v náznakoch)