Politické dejiny Európy a sveta II

Politické dejiny Európy a sveta II

Európa po revolúciách 1848/49

- vznik jednotného talianskeho národného štátu
- zjednotenie Nemecka
- zač. 2. pol 19. stor. 2 veľké európske národy - Taliansko a Nemecko nemali svoje národné štáty
- severná časť Talianska - Lombardia, Miláno, Benátska oblasť boli navyše okupované Rakúskom
- žiadna časť Nemecka nebola okupovaná, napriek tomu sa zjednocuje neskôr (zhruba o 10 rokov)
- v Taliansku úloha zjednocovania pripadla Piemontskosardínskemu kráľovstvu
- jediný štát, ktorý si po revolúcii 1848/48 zachovali ústavný režim
- Giuseppe Garibaldi ako najvýznamnejší predstaviteľ, tvorcom zjednotenia bol však gróf Cavour
-stál sa vládcom Piemontskosardínskeho kráľovstva, kde vybudoval klasický liberálno-demokratický systém, zabezpečil slobodu prejavu, tlače, zhromažďovania
- snaha o obmedzenie vplyvu cirkvi v štátnych školách
- závažné hospodárske reformy - modernizoval talianske poľnohospodárstvo
- podporoval aj priemysel
- v Taliansku do roku 1859 dohromady 986km železničných tratí, z toho 850 v Piemontsko-sardínskom kráľovstve
- buduje trhovú ekonomiku
- body Cavoura pri zjednotení Talianska:
- treba sa rozlúčiť s myšlienkou veľkej, revolučnej premeny a prestať si robiť ilúzie o dostatku vlastných talianskych síl na jednotenie
- v Taliansku sa musí odstraňovať absolutizmus formou liberálnej evolúcie; k zjednoteniu Talianska v danej situácii môže dôjsť len so zahraničnou pomocou
- zdôrazňuje, že treba sústrediť všetky sily v boji proti Rakúsku
- angažovaním sa v Krymskej vojne sa snažil vstúpiť do európskej a svetovej politiky = snaha získať spojencov
- začal rokovať s Napoleonom III.
- 1858 - Cavour sa stretáva s Napoleonom III.
- pôvodná vízia predstavovala konfederáciu 4 talianskych štátov, zastrešovať ich mala pápežská autorita
- Viedeň videla, že sa Piemont pripravuje na vojnu, Rakúsko vypovedalo vojnu Sardínii