Poznámky na tému Ústava SR

Ústava Slovenskej republiky
Ústave SR predchádzalo prijatie Deklarácie slovenskej národnej rady dňa 17. júla 1992 o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Toto schválenie urýchlilo prípravné práce na návrhu Ústavy SR Í priebeh rokovaní o návrhu ústavného zákona o zániku ČSFR. Ústava Slovenskej republiky bola v SNR schválená 1. septembra 1992. V Zbierke zákonov bola publikovaná pod č. 460 dňa 1. októbra 1992 a týmto dňom sa stala účinnou.( samozrejme účinnosť niektorých ustanovení v zmysle íl. 156 ústavy bola viazaná na príslušné zmeny ústavných pomerov ČSFR).
Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z.z., ústavného zákona č. 9/1999 Z.z., ústavného zákona í. 90/2001 Z.z., ústavného zákona č.140/2004 Z.z., a ústavného zákona č. 323/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ústava je základným zákonom štátu najvyššej právnej sily, limituje moc a rozdeľuje ju medzi parlament, vládu a súdnictvo.
Ústava Slovenskej republiky sa skladá z Preambuly a deviatich hláv, ktoré sa Členia na jednotlivé oddiely a články( sú rozpísané na 156 článkov). Štruktúra Ústavy SR je nasledovná :
Preambula- slávnostné vyhlásenie, vyjadruje filozofiu ústavy, základné myšlienkové zdroje, z ktorých ústava vychádza, ciele a hodnoty, o ktoré sa štát usiluje. Prvá hlava- Základné ustanovenia Druhá hlava- Základné práva a slobody
Tretia hlava- Hospodárstvo Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad
Štvrtá hlava- Územná samospráva
Piata hlava- Zákonodarná moc
Šiesta hlava- Výkonná moc
Siedma hlava- Súdna moc
Ôsma hlava- Prokuratúra SR a verejný ochranca práv
Deviata hlava- Prechodné a záverečné ustanovenia