Poznámky z predmetu Ústavné právo I. (JUDr. Ondrová, PhD.)

Pojem ústavného práva

Štátne právo SR ako samostatné právne odvetvie vzniklo v dôsledku zániku ČSFR 31.12.1992 a vznikom samostatnej a zvrchovanej SR ako jedného z dvoch nástupníckych štátov bývalej ČSFR.
Základy štátneho práva SR majú svoje korene v ústavných normách, z ktorých sa odvíjal československý a slovenský konštitucionalizmus, t. j. hlavne v ústave ČSR z roku 1920 a z časti v ústave slovenského štátu z roku 1939, avšak zdrojom jeho súčasného rozvíjania sú najnovšie poznatky vedy štátneho (ústavného) práva, hlavne v jeho európskom rozmere, ako aj praktické skúsenosti z realizácie moderného konštitucionalizmu v tradičných demokratických štátoch.
Ústavné právo SR možno vnímať v niekoľkých významoch:
1.ústavné právo ako právne odvetvie súbor právnych noriem regulujúcich zvláštnu skupinu spoločenských vzťahov súvisiacich z tvorbou, organizáciou a fungovaním štátnej moci vrátane možnosti jej obmedzenia,
2.ústavné právo ako súbor právnych predpisov, ktoré tvoria pramene ústavného práva (v objektívnom zmysle). Sem radíme nielen ústavné normy, ale aj zákony týkajúce sa predmetu ústavného práva, prostredníctvom ktorých sa realizuje ústava,
3.ústavné právo ako ústavne zaručené subjektívne verejné právo jednotlivca, t.j. nároky a oprávnenia, ktoré pre subjekty ústavného práva vyplývajú z predpisov ústavného práva v objektívnom zmysle voči verejnej moci,
4.ústavné právo ako vedná a pedagogická disciplína.

Predmet ústavného práva

Ústavné právo ako právne odvetvie reguluje len určitú časť spoločenských vzťahov tvoriacich predmet verejného práva. Ide o vzťahy súvisiace s organizáciou a fungovaním štátnej moci vo vnútri štátu, vrátane úpravy vzťahov medzi štátom a občanmi. Spoločenské vzťahy, ktoré sú predmetom ústavného práva však možno rozčleniť do niekoľkých skupín:
1. spol. vzťahy vyjadrujúce povahu štátu a štátnej moci; do tejto skupiny zaraďujeme hlavne spoločenské vzťahy, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v princípoch konštitucionalizmu (princípy právneho štátu, demokracie, pluralizmu), patria sem aj spoločenské vzťahy súvisiace s realizáciou funkcií demokratickej ústavy.
...