Popis:
Ľudskú spoločnosť je možné charakterizovať ako zložitý systém tvorený ľuďmi organizovaných do spoločenských skupín, orgánov a inštitúcií, uznávajúcich určitú hierarchiu hodnôt, pričom vzťahy ktoré vznikajú medzi jednotlivcami, skupinami, orgánmi a inštitúciami sú upravené systémom noriem (morálnych, náboženských, sociálnych, ekonomických, právnych...
Pre človeka je prirodzené, že je tvorom spoločenským, to znamená, že má prirodzenú schopnosť spájať sa s ďalšími jedincami a postupne tak vytvárať spoločenské skupiny, rodiny, rody, kmene, národy, resp. veľké spoločenské celky.
Obdobie vývoja zberačsko-loveckých (prvotnopospolných) spoločnosti
Hordy (asi 50-členné skupiny) vznikali na základe pudu sebazáchovy. Všetci členovia skupiny si boli rovní. Živili sa zberom plodín a lovom. To si vyžadovalo určitú organizáciu práce, preto sa začali združovať na základe príbuzenských zväzkov, vzniká rodina ako základná organizačná jednotka spoločnosti.
Na základe tejto rodiny vznikol rod - najskôr matriarchát, pretože zachovanie potomstva malo prvoradý význam, neskôr patriarchát.
Obdobie rodových a kmeňových prvotnopospolných spoločností
Rodová organizácia bola založená na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov, spoločnej práci, spoločnom rozdeľovaní jej výsledkov.
Rodové a neskôr kmeňové spoločnosti boli riadené vznikajúcim systémom rodových a kmeňových orgánov. Na čele rodu bol najstarší člen rodu - staršina. Najvyšším orgánom bolo rodové zhromaždenie (rada starších).
Spočiatku nejestvovala ekonomická ani sociálna nerovnosť. Postupom času sa spoločnosť kmeňa začína diferencovať na riadiacich a podriadených.
Na zabezpečenie politickej moci vzniká ozbrojená moc. Vznikajú vojny.
Obdobie vývoja štátom organizovaných spoločností agrárnej epochy
Oddelenie poľnohospodárstva, vznik remesiel a obchodu, vznik súkromného vlastníctva. Vytvára sa nová politicko-mocenská organizácie spoločnosti - štát. (6. až 4. tisícročia. pred n. l.) - agrárna epocha
Vzniká systém daní a dávok odvádzaných štátnej byrokracii.
Kľúčové slová:
základy práva
teória štátu a práva
demokracia
súdnictvo
verejné právo
právne vzťahy
ústava
právne akty
Obsah:
- Vznik a historický vývoj spoločnosti a štátu
Pojem, znaky a funkcie štátu
Pojem a znaky štátu
Funkcie štátu
Charakteristika a pojem formy štátu
Forma štátu a znaky formy štátu
Forma vlády
Teória deľby moci a parlamentarizmus
Prezidentská republika, parlamentarizmus, parlamentná monarchia, parlamentná republika
Zmiešané formy vlády - neoprezidentská republika, kancelárska republika, vláda parlamentu
Demokracia a jej formy
Princípy demokracie
Formy demokracie
Volebné právo, volebný systém
Nedemokratické formy vlády
Systém štátnych orgánov a organizácií
Ústavodarný a zákonodarný orgán
Orgány výkonnej moci
Súdnictvo
Územnoorganizačná štruktúra štátu
Unitárny štát, centralizovaný, decentralizovaný, kombinovaný štát, autonómia
Zložený štát - federácia, reálna únia, moderná únia
Zväzy štátov, zoskupenia štátov
Štátny režim - demokratický, nedemokratický
Politika a politická moc - politický systém, politické strany
Politický režim -
Spoločnosť, hodnoty, normy a práva
Pozitívne právo a typy právnej kultúry (právne systémy)
Pramene práva, tvorba práva
Právna norma
Systém práva
Verejné právo
Súkromné právo
Predmet a výkon subjektívnych práv a povinností
Právne vzťahy
Aplikácia a interpretácia práva
Ústava
Normatívne právne akty
Individuálne právne akty
Zdroje:
- Nesvadba, Zachová: Teória štátu a práva