Samospráva Slovenska v období monarchie

Prvú známu reformu štátnej správy v Uhorsku a tým aj Slovenska ako jeho súčasti vykonal začiatkom 11. storočia Štefan I.. Jej výsledkom bolo vytváranie (postupne do polovice 12. storočia) územnosprávneho systému hradských španstiev - komitátov, ktoré nadväzovali na slovanskú tradíciu. Na území Slovenska takto postupne vznikli: Bratislavský, Komárňanský, Ostrihomský, Nitriansky, Trenčiansky, Tekovský, Hontiansky, Novohradský, Zvolenský, Gemerský, Spišský, Turniansky, Abovský, Šarišský, Zemplínsky a Užský komitát.

Od druhej polovice 13. storočia sa kráľovské komitáty začali pretvárať na ustanovizne šľachtickej samosprávy - stolice. Územná pôsobnosť stoličných orgánov sa pôvodne kryla s územím komitátov. Neskôr sa rozpadlo územie Zvolenského komitátu, ktorého jadro stále tvorilo Zvolenskú stolicu, ale na jeho severnom území vznikli Liptovská, Turčianska a Oravská stolica. Počet stolíc sa ustálil v 15. storočí.