Slovenská stredoveká literatúra

Knieža Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov zo Solúna - Konštantína a Metoda.
Na základe malých písmen gréckej abecedy zostavili hlaholiku, prvé slovanské písmo a pripravili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu. Tá sa na gramatickej a syntaktickej úrovni vyrovnala latinčine aj gréčtine.
Franskí kňazi z obavy pred stratou svojej moci obvinili oboch bratov pred pápežom z bohorúhačstva. Konštantín a Metod sa vydali do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu.
Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde vládol Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metoda dal uväzniť a odviesť do Bavorska.
Na podnet pápeža Jána VIII. ho po dvoch rokoch prepustili. Metod v Ríme znova musel obhajovať slovanskú bohoslužbu aj svoje učenie. Ján VIII. v roku 880 potvrdil starosloviensky liturgický jazyk.
Po Metodovej smrti v roku 885 pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Slovienski kňazi odišli do Bulharska, kde na začiatku 10. storočia na základe veľkých písmen gréckej abecedy zostavili nové písmo - cyriliku.