Sociálna pedagogika - poznámky

1.) Výchova a vývoj
Výchova je proces zámerného cieľavedomého pôsobenia na osobnosť človeka s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny. Výchova je nerozlučná súčasť ľudskej spoločnosti, najfrekventovanejší pojem. Podstatné znaky: aktivita, tvorivosť. Život a výchova sú procesy dynamické, vzájomne sa ovplyvňujú a podmieňujú.
Podstata výchovy - odovzdanie vedomostí, schopností a zručností ďalším generáciám. Z hľadiska vývoja spoločnosti sa podstata výchovy prejavuje ako striedanie generácií.
Vývoj spoločnosti a výchova - prvé náznaky na počiatku vývoja spoločnosti, výchova sa kopírovala (napodobňovala), ale neodovzdávala sa slovne. Výchova bola spontánna a neorganizovaná. Charakteristickým znakom bolo, že bola záležitosťou celej spoločnosti, všetci dospelí mali k deťom rovnaké povinnosti.
So vznikom rodového zriadenia (matriarchát, patriarchát) sa mení obsah výchovy a zameranie. Odrastená mládež sa zoskupovala do družín, žila vo vlastných príbytkoch, príprava na skúšky dospelosti - iniciácie.
Prvé výchovné systémy sa objavili až so vznikom prvých štátov starého východu v 7-3 tisícročí p.n.l.
Sparta - výbojný štát - výchova bola podriadená cieľom vychovať tvrdého, telesne zdatného vojaka. Výchova sa diala v rodine do 7rokov, potom v štátnych ústavoch do 18 rokov, v efébiách do 20 rokov. Obsahom výchovy bola telesná zdatnosť, mravná výchova s dôrazom na formovanie vlastností vojaka. Učili sa recitovať bojové piesne, hrdinské básne; čítaniu a písaniu venovali malú pozornosť. Plnohodnotnými občanmi Sparty sa stali až po 10 rokoch vojenskej služby (odslúženia).
Athény - iná sociálna štruktúra, vyžadovala sa všestrannejšia výchova. Cieľom bola kalokagatia - harmónia telesnej a duševnej krásy. Okrem telesného a mravného rozvoja sa venovala pozornosť rozumovému a estetickému cíteniu,vylúčená bola fyzická práca (len otroci). Tomu zodpovedal aj systém výchovy - slobodní občania sa vzdelávali v súkromných školách od 7 roku. Do 14 roku chlapci v sprievode otroka navštevovali školu gramatistov (základy gramotnosti) a školu gitaristov (spev, tanec, politika, spoločenské správanie). Od 13 roku palestru (zápasnícka škola) - rozvoj telesnej zdatnosti. Chlapci z bohatších rodín postupovali do gymnaziónu, kde okrem telesnej výchovy, získavali poznatky z rétoriky, filozofie, politiky. Tí čo ašpirovali na služby v štátnom aparáte boli ešte 2 roky v efébiách, kde dostávali ďalšie vzdelanie (politické, rétorické), ale hlavne vojenské. V 20 rokoch sa stali plnoprávnymi občanmi.
Výraznú zmenu prináša kresťanstvo - nová viera sa najprv šírila ústnym podaním.
Polovica 2. storočia okrem systému existujúcich škôl vznikali katechumenické školy, ktoré pripravovali na prijatie krstu (učili žiakov). V druhej polovici 2. storočia vznikali katechetické školy na výchovu kazateľov a učiteľov náboženstva (učili budúcich učiteľov).