Systematická botanika

1.1 Systematická botanika (taxonómia): náuka o prirodzenej príbuznosti recentných (súčasných) a fosílnych (v praveku vyhynutých) rastlín. Opisuje ich tvar (morfológia), ich rozšírenie (chorológia), ustáľuje ich vedecké názvoslovie (nomenklatúru) a triedi ich podľa príbuznosti do vývojovej (fyloge¬netickej) sústavy (systému).

KAROL LINNÉ (1587–1657) – švédsky prírodovedec a lekár. V práci „Classes plantarum“ (1738) sa pokúsil o vytvorenie prirodzeného systému. Rastlinstvo rozdelil do 65 radov (mnohé sú platné do¬dnes). Táto práca nebola docenená, botanici rešpektovali viac jeho diela „Genera plantarum“ (1737) a „Species plantarum“ (1753). V „Species plantarum“ bolo rastlinstvo zatriedené do tried podľa morfologického utvárania pohlavných ústrojov (orgánov). Semenné rastliny zatriedil do 23 tried a výtrus¬né do 24. Linného sústava je prehľadná, nedostatkom bolo okrem iného to, že delenie (napr. podľa počtu tyčiniek) bolo mechanické. Rastliny z tej istej čeľade sa dostali do iných tried napr. vero¬nika s dvoma alebo so štyrmi tyčinkami. Linné zaviedol binomickú nomenklatúru, ktorá sa použí¬va dodnes (rodové a druhové meno). Poznal syntaxonomické jednotky trieda, rad, rod, druh a odro¬da; nepoznal čeľaď.