Ústavné právo - všeobecná časť

Formálne znaky slovenskej štátnosti

1. Suverenita štátu a jej realizácia
Pod suverenitou štátu rozumieme nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek nej moci vo vnútri i mimo štátu. Hovoríme teda o dvoch stránkach suverenity štátu:
a)vnútorná suverenita štátu
znamená, že mocenská organizácia obyvateľstva určitého územia sa stáva štátom vtedy, ak je výlučnou mocenskou inštitúciou na tomto území, ak jedine ona je schopná určovať správanie všetkého obyvateľstva daného územia, ak má výlučné a zvrchované postavenie vo vzťahu k ďalším mocenským inštitúciám pôsobiacim na danom území.
b)vonkajšia suverenita štátu
znamená, že štát je nezávislý od územných organizácií, ktoré existujú na iných územiach. Je kategóriou relatívnou a závisí od mocensko - ekonomického postavenia štátu, od medzištátnych záruk, od kultúrnosti a demokratickosti medzištátnych vzťahov a podobne.
modifikácia suverenity štátu - skupiny obyvateľov, ktorí vykonávajú tlak na štát (z vnútra) - závislosť štátnej moci od silnejších štátnych mocí.

K územiu štátu patria i ďalšie územia, či predmety, na ktorých štát vykonáva štátnu moc (územia diplomatických misií, lode, lietadlá nachádzajúce sa na území druhých štátov).

K suverenite štátu teda patrí :
- štátne územie- Je to časť zeme, ktorá zahŕňa:
1. suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc,
2. vnútorné vody,
3. pobrežné vody,
4. priestor pod i nad suchozemskou i vodnou časťou štátneho územia
- štát uplatňuje moc voči obyvateľom určitého, presne vymedzeného územia - štátneho územia
- obyvatelia- - osoby, ktoré sa trvale nachádzajú na území štátu tvoria jeho obyvateľstvo. Tá časť obyvateľov, ktorí sú v právnom zväzku so štátom sú občania štátu. Občan je základ suverenity štátu, v demokratickom politickom systéme je zdrojom suverenity štátnej moci.
- právna organizácia slúžiaca výkonu štátnej moci
- štátne symboly