Základy psychológie

Psychológia ako veda

Psychológia v najširšom význame je veda, ktorá skúma tú zvláštnosť človeka, ktorou sa odlišuje od ostatných živých tvorov. To znamená, že skúma psyché, psychiku, dušu, vnútorný svet človeka (psyché = gr. duša, logos = gr. veda). Prvý raz názov psychológia použil nemecký vedec W.Wundt v roku 1879, ktorý ju chápal ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia.
Okrem Wilhelma Wundta (experimentálna psychológia) k rozvoju psychológie ako vedy v priebehu 19. a 20. storočia prispeli aj John B. Watson (behaviorizmus), Sigmund Freud (psychoanalýza), Carl Gustav Jung (analytická psychológia), Max Wertheimer a Wolfgang Köhler (tvarová psychológia – gestaltizmus), Abraham Maslow a Carl Rogers (humanistická psychológia). V súčasnej psychológii existuje množstvo smerov a prúdov.
Wundt a po ňom mnohí ďalší sa zaslúžili o to, že psychológia je samostatnou vedou, ale človek túžil spoznať a pochopiť svoju „dušu“ už od nepamäti. Pojmom duša sa už v staroveku rozumela nehmotná substancia (podstata) ako nositeľka života človeka (duša je to, čo robí človeka človekom). Takto chápeme pojem duša aj dnes, ale úplne presná a exaktná definícia pojmu duša neexistuje.