Vypracované otázky z psychológia od Volára 2 Psychoanalýza (S. Freud a jeho teoretické zámery) Je dnes ucelená koncepcia aj významný psychologický smer pomenovaný podľa metódy, ktorú pri výskume povedomia použil Sigmund Freud. Freud prvý oddelil vedomie od podvedomia a podvedomie označil za reálne psychično každého človeka. Jeho vedecké závery našli široké uplatnenie v psychológii obchodu a v psychológii reklamy. V manažmente sa smer psychoanalýzy dodnes úspešne používa v rámci antistresovéh...

- Metoda učení PQRST Přístup ke studiu QPRST se skládá z pěti etap. Etapy P a T se týkají kapitoly jako celku, prostřední etapy QRS se týkají každého hlavního oddílu kapitoly. Etapa P (preview - přehled) - nejdůležitější je pozorné přečtení souhrnu na konci každé kapitoly, úvaha o něm - etapa P poskytne přehled hlavních témat a jejich uspořádání Etapa Q (question - otázka) - přečíst názvy oddílu a pododdílů, potom převést názvy témat do otázek, na které chceme při čtení textu nalézt odpo...

Po nadobúdaní vedomostí získavaných počas písania tejto práce sme postupne dospeli k tvrdeniu, že všeobecne sa na inteligenciu a na jej hodnotu nazerá ako na schopnosť získavať vedomosti, znalosti a ďalej ich logicky a racionálne používať v živote. Zároveň je dnes tiež samozrejmosťou nazerať na rozsah vedomostí človeka ako na niečo, čo je uložené priamo v ľudskom mozgu. Hoci sa veda dosiaľ nedopátrala, „ako“ je potenciál vedomostí v mozgu uložený a uchovávaný, zo zotrvačnosti sa vychádza z názor...

V úvode tejto práce nadväzujeme na prácu o Rogersovských stratégiách emocionalizácie prostredníctvom tvrdenia, ktoré sme spozorovali tak ako v praxi i z použitej literatúry pri písaní tejto práce a to, že bez ohľadu na vek, sa najlepšie dieťa učí prežitím, skúsenosťou na sebe, na vlastnom prežívaní – vlastná skúsenosť, zážitok je tou najlepšou metódou. Z toho dokážeme vydedukovať, že učenie zážitkom je najprirodzenejšie a najúčinnejšie pre rozvíjanie emocionálnej inteligencie. Z praxe to znamená...

Mnohé štúdia preukazujú, že otcovia vybavujú svoje dcéry vlastnosťami, ktoré sú podstatné pre ich úspešný budúci život. Otec, ktorý aktívne vstupuje do života svojej dcéry , či už s ňou žije v spoločnej domácnosti alebo nie, podporuje úspech svojej dcéry pri štúdiu, posiluje jej psychické zdravie, učí ju súcitiť s inými ľuďmi a dokonca upevňuje aj jej sebavedomie. Otec je veľmi dôležitý v živote dcéry a to od jej narodenia, po celý jej život aj keď už dcéra bude mať svoju vlastnú rodinu.

Z bežného života si nedokážeme nepovšimnúť, že aj o empatii sa poslednej dobe často hovorí medzi ľuďmi. Chýba im, a ak sa niekto z ich okolia nespráva empaticky, pozerajú sa na to kritickými očami. O to viac sú prekvapení, keď sú svedkami toho, že napriek negatívnym zmenám, ktoré postihli našu spoločnosť, sa stretávame s ľuďmi s vysokou úrovňou empatie. Myslíme si, že svet by bol veľmi chladný a chudobný, ak by sa aspoň niektorí ľudia nesprávali empaticky. Ak nám táto schopnosť chýba u ,,bežných...

METÓDY SEBAPOZNANIA Uvedomenie si svojich silných a slabých stránok, sebaakceptácia, sebaovládanie, schopnosť rozpoznať, čo je dané a nemenné, napr. vek, pohlavie, fyzické zdatnosti, temperament apod. a čo naopak môžem vo väčšej či menšej miere ovplyvňovať, svoje vlastnosti, schopnosti, charakter, postoje, vzťahy k iným ľuďom a pod. Sebapoznanie úzko súvisí s ochotou na sebe pracovať, sebarozvoju. Sebarozvoj znamená byť ochotní trénovať svoje schopnosti, rozširovať svoje schopnosti, sebavzdeláv...

V odbornej verejnosti zaoberajúcej sa rizikovou mládežou je populárna predstava inšpirovaná dielom psychoanalytika Erika Eriksona, že dospievajúci si svoju osobnú identitu musí počas dospievania vytvoriť v priebehu dramatických stretnutí s rodičmi, prípadne inými predstaviteľmi sveta dospelých. Hlavným prostriedkom tohoto hľadania vlastného ja má byť vrstovnícka skupina, ktorá sa na prahu dospelosti stane najvýznamnejšou referenčnou skupinou, zatieňujúcou svojim vplyvom všetky ostatné skupiny, v...

Sociológovia sa stále dohadujú, čo presne vytvára IQ človeka, ale väščina odborníkov sa zhoduje v tom, že ho ide merať štandardnými inteligenčnými testami, ako je napríklad Wechslerov, ktorý meria verbálne a neverbálne schopnosti vrátane pamäti, slovnej zásoby, rozumenia, riešenia problémov, abstraktného myslenia, vnímania, zpracovávania informácií a vizuálne motorických vedomostí. ,,Všeobecný inteligenčný faktor“ vyvodený z tohto testu, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosi...

Záškoláctvo, agresivita, poruchy správania, násilie... to sú žiaľbohu časté a frekventované slová v dnešnej škole. Záškoláctvo, ako uvádza Bakošová (2005, s.137) môžeme chápať v širšom zmysle ako „vyhýbanie sa školskej dochádzke, neospravedlnená absencia žiaka v škole bez ohľadu na motív a počet absencií“ a v užšom zmysle, pokračuje, ako jednu z porúch správania. Príčinou takejto poruchy, môže byť narušený vzťah ku škole, alebo k samotnému učeniu.

• švajčiarsky biológ a psychológ • epistemológia: teória vedy (veda o vede) ; teória poznania • človeka a psychológiu chápe z biologického hľadiska • napísal prácu o správaní zvierat • zaoberal sa rečou a myslením dieťaťa (detské výroky, egocentrizmus, detské myslenie s jeho osobitou mágiou a animizmom, detské videnie), ale nerobil s deťmi experimenty • asimilácia: organizmus vnucuje prostrediu svoje formy správania • akomodácia: aktívne uplatňovanie asimilácie s ohľadom na prostredie

(Guilfod): a. poznávanie - je to rozpoznávanie či objavovanie informácií, ich znovupoznávanie v rôzny formách, objavovanie nového z toho, čo je známe b. pamäť - je to podržanie či uchovávanie informácií a ich vybaviteľnosť v tej forme, v akej boli „uskladnené“ v pamäti c. divergentné myslenie - je to generovanie informácie z informácií už daných, napr. vyvíjanie logických alternatív z danej informácie, pričom je položený dôraz na novosť, množstvo...

• JOHN STUART MILL (1806 – 1873): ─ interdisciplinárna syntéza: spojenie logiky a psychológie ─ individuálne vedomie: základ všetkých výtvorov ľudskej kultúry ─ psychologizmus: smer, kde sa ekonomika, politika, morálka, právo, výchova a pod. chápali ako dôsledok pôsobenia psychologických zákonov (asociačné učenie) ─ asociácia: kľúč ku všetkým ľudským javom a problémom ─ asociácia vzniká vlnením čiastočiek v mozgu ─ dielo: „Logika“ (obhajoval tézu , že jediným zdrojom poznania je skúsenos...

• predmet: rozdiely medzi jednotlivcami alebo skupinami, spojenými určitou spoločnou vlastnosťou (alebo súhrnom vlastností) • význam: zadeľovanie ľudí na školy a pracovné miesta podľa schopností • antropometria (somatická stránka): individuálne rozdiely medzi ľuďmi

Človek je korunou tvorstva na Zemi. Je najdokonalejšou a najrozumnejšou živou bytosťou našej planéty. Za dlhé tisícročia svojho vývoja dosiahol vysoký stupeň dokonalosti. Človek smeruje stále dopredu závratným životným tempom. Popritom však zabúda na seba, na svoju podstatu. Napriek pokrokom v lekárskych vedách pribúda stále viac ľudí, ktorí strácajú zmysel života, schopnosť ovládať a organizovať vlastný život, mnohí nie sú schopní chápať svoje city, nedokážu sa vcítiť do iných ľudí a zvládať ...

Agresivita, čiže útočnosť, je istá forma správania, ktorá súvisí s emocionalitou a vôľovou stránkou človeka. „Agresivita, každé zámerné konanie, ktorého formou je spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu alebo bolesť“(Dr. Jenö, R. 1982, s.82). Ak sa analyzuje definícia agresívneho konania, najväčší problém je jeho zámerný čin, ktorý vedecká literatúra prijíma za kritérium agresivity. Bus sa nažil vylúčiť z definície agresívneho skutku kritérium zámernosti. Bol presvedčený, že skuto...

Prvé prejavy agresivity sa prejavujú okolo poldruha až do dvoch rokov. Agresivita dieťaťa sa líši od podobných reakcií od dospelého najmä trvaním, pretože v každom prípade trvá len krátko. V priebehu niekoľkých rokov sa stáva nevyriešený hnev čoraz trvanlivejší. Detská agresivita sa vyvíja vo funkcií protiakcií a výchovnej citlivosti rodiča. Už od dvoch rokov sa vyvíjajú symbolické formy agresivity: mrzutosť, trucovitosť, zlá nálada, motorický a verbálny odpor.

-vektory sociálnej komunikácie - komunikanti, komunikatívna situácia, forma kontaktu, výrazové prostriedky, komunikatívny zámer -tri dimenzie človeka, ktoré determinujú proces sociálnej komunikácie (I. Pláňava) - inteligencia, ústretovosť, otvorenosť, resp. uzavretosť voči spätnej väzbe -komunikácia - proces vyjadrovania a prijímania informácii, ktoré presvedčia príjímateľov konať a správať sa tak, ako to žiada odosielateľ informácie - manažér

Reč je úzko spätá s celou psychikou človeka. Osobitne sa zdôrazňuje spojenie ľudského myslenia s rečou. Rečou vyjadrujeme, respektívne iným oznamujeme nielen výsledky svojho myslenia, ale aj prežívania. Reč je nástrojom myslenia a formou dorozumievania.

Aristoteles nazval odmeňovanú agresivitu katarziou. Prvý prišiel na túto osobitnú schopnosť človeka, že sa vie vžívať do citového života iného človeka. Moderná veda túto schopnosť nazýva empatiou. Vychádzajúc z hypotézy katarzie, rodičia a odborníci zaobchádzajú s hyperagresívnymi deťmi tak, že im umožňujú agresívne zábavy, povzbudzujú ich, aby sledovali agresívne programy a tým napomáhajú agresívnemu správaniu, pričom dúfajú že agresívne impulzi sa znížia.