Analýza multivariačních dat v taxonomii (fenetické metody): Karol Marhold a Jan Suda
Skriptá134 s. / 2. roč. / pdf
Následující kapitoly, které tvoří první a jistě ještě velmi nedokonalou verzi budoucích skript, by měly být (alespoň v to doufáme) nápomocny při řešení praktických problémů, s nimiž se taxonom při využití morfometrických metod setká. Kromě základních harakteristik jednotlivých metod jsme se snažili přiblížit postupy, které jsme využívali během taxonomického hodnocení různých skupin rostlin, naznačit potenciální problémy, možné interpretace výsledků analýz; zkrátka pokusit se najít odpovědi na ot...
|
|
2,6 |
0x |
|
Machorasty (rožteky, pečeňovky, machy)
Skriptá15 s. / 1. roč. / doc
Machorasty (rožteky, pečeňovky, machy) sú zreteľne vyhranenou skupinou výtrusných rastlín na úrovni vývojovej línie Bryophytae. Sú to fotosyntetické, bezcievne, spravidla suchozemské rastliny. Na svete je asi 25000 druhov machorastov. Európa včetne Makaronózie má pomerne bohatú bryoflóru, asi 1690 druhov. Spravidla sú to neveľké rastlinky, zväčša citlivé na presýchanie, preto sú viazané na humídnu klímu. Dominantná je pohlavná generácia, schopná samostatnej existencie. Vegetatívne telo machorast...
|
|
1,3 |
40x |
|
Lichenizované huby
Skriptá19 s. / 1. roč. / doc
Živé organizmy si v priebehu vývoja vytvorili rôzne stratégie prežitia. Huby túto stratégiu priviedli k dokonalosti. V dlhodobom symbiotickom súžití s riasami - lichenizácii, vytvorili na pohľad samostatnú skupinu organizmov lišajníky - lichenizované huby. Lišajníky môžeme definovať ako všetky huby, ktoré sú výživou obligátne viazané na určité riasy a tvoria s nimi morfologicko-fyziologickú jednotu. V odbornom svete dlho panovali rozdielne názory na ich zaradenie. Iba v posledných desaťročiach 2...
|
|
4,7 |
31x |
|
Botanika - vypracované skúškové otázky
Vypracované otázky43 s. / 1. roč. / zip
1. Chemické zloženie bunky:Bunka sa skladá z viacerých látok - zlúčenín:1. Prvky v bioplazme:a) biogénne prvky: C, H, N, O, F, Na, K, Ca, Mg, Sb) mikroelemnty: B, Zn, Co, Mn, Fe, Cu, F, Al,, Si, Br, I2. Bielkoviny:- 45 - 50% protoplazmatickej hmoty tvoria bielkoviny- sú súčasťou základnej cytoplazmy, integrálnou zložkou všetkých bunkových organel- v spojení s inými látkmi ( lipidmi ) tvoria biologické membrány- s amínokyselinami ako sú amínoskupiny NH2 a karboxylové skupiny COOH sa spájajú do p...
|
|
0,8 |
25x |
|
Botanika, rastlinné a živočíšne bunky
Vypracované otázky34 s. / 1. roč. / doc
1. Aké sú základné rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou ? RB. Hrubá bunková stena odlíšiteľná od zakl. Cyt, Plastidy, chlorolasty, vakuola, plazmodezmy, ŽB. Na povrchu plazmatická membrána, centrozóm, výskyt bičíkov, neurofibrily, tonofibrily, endoplaz. Retikulum, centriol, tonofilamenty 2. Ktoré bunky nemajú vydiferencované jadro ? Erytrocyty, 3. Čo znamená výraz eukaryotická bunka ? Rastlinné a živočíšne bunky vrátane človeka, ktoré vznikli z buniek prokaryotických, U všetkých bunie...
|
|
0,2 |
38x |
|
Botanika - skúšobné otázky (všetky)
Vypracované otázky29 s. / 1. roč. / docx
Vypracované otázky (vyše 250) zo skrípt z Botaniky. 1. Aké sú základné rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou ?Rastlinná bunka – má na povrchu hrubú bunkovú stenu, ktorá sa odlišuje od základnej cytoplazmy- má plastidy – choroplasty, na ktoré je viazaná fotosyntetická asimilácia- má vakuolárny systém – vakuoly- má plastidy, ktoré sú typické pre rastlinné bunkyŽivočíšna bunka - má povrch pokrytý tenkou plazmatickou membránou- má centrozóm- má bičíky, neurofibrili, myofibrili, to...
|
|
0,5 |
33x |
|
Angiospermae (magnoliophyta, magnóliorasty) - krytosemenné rastliny
Skriptá35 s. / 1. roč. / doc
Krytosemenné rastliny sú dominantnou skupinou suchozemských rastlín. Vznikli pravdepodobne počas jury, pred viac než 140 miliónmi rokov. Prvé fosílne nálezy pochádzajú z vrchnej jury a podstatne viac z kriedy, keď sa tieto rastliny (asi pred 80-90 miliónmi rokov) stali charakteristickými rastlinami vo veľkej časti sveta. Najstaršia kompletná fosília je stará pravdepodobne viac ako 140 miliónov rokov a bola opísaná v r. 1998 z Číny (rekonštrukcia vzhľadu takejto rastliny je na obr. 24). Rastlina ...
|
|
1,9 |
42x |
|
Botanika - Predmet a obsah botaniky
Skriptá120 s. / 1. roč. / doc
1.1 Systematická botanika (taxonómia): náuka o prirodzenej príbuznosti recentných (súčasných) a fosílnych (v praveku vyhynutých) rastlín. Opisuje ich tvar (morfológia), ich rozšírenie (chorológia), ustáľuje ich vedecké názvoslovie (nomenklatúru) a triedi ich podľa príbuznosti do vývojovej (fylogenetickej) sústavy (systému).
Systematika - taxonómia: a) synonymá (termíny rovnakého významu),
b) taxonómia = časť systematickej botaniky, ktorá sa zaoberá špeciálne teoretickými otázkami ako sú prin...
|
|
1,1 |
150x |
|
Huby (Mycota, Mycetes, Fungi)
Skriptá31 s. / 1. roč. / doc
Huby tvoria samostatnú ríšu paralelnú s rastlinnou a živočíšnou. Znaky, ktorými sa odlišujú od rastlín, sú tak významné, že radenie do samostatnej ríše má svoje opodstatnenie, i keď sa názory na začlenenie húb medzi ostatné živé organizmy neustále menia. Z toho vyplýva aj neustálené sa meniace systematické členenie a radenie húb.V prírode sa zastúpené v bohatom množstve druhov. Väčšinou sú mikroskopické, preto sa im niekedy hovorí aj mikromycéty. Na druhej strane, tie ktoré tvoria plodnice voľný...
|
|
1,3 |
43x |
|
Vypracované otázky na skúšku z Botaniky
Študijný materiál12 s. / 1. roč. / doc
1. Štrukturálna botaniku - obsah, formy, ciele štúdia.Oboznamuje so základmi cytológie, histológie, organológie a morfológie rastlín. Zaoberá sa popisom rastlinného tela.2. Cytológia rastlín - obsah, formy ciele.Zaoberá sa štúdiom veľkosti, tvaru, ultraštruktúry, funkcie, rozmnožovania, starnutia a odumierania buniek. Cytológia má dva smery - morfologický a fyziologický(funkčný) - cytofyziológia.Morfologický smer sa zaoberá štúdiom tvaru, štruktúry buniek a bunkových organel za normálnych alebo ...
|
|
0,2 |
16x |
|
Druhová ochrana rastlín na Slovensku
Referát7 s. / 1. roč. / doc
Druhová ochrana rastlín na SlovenskuSlovensko vďaka svojej geografickej polohe, v strede Európy a na rozhraní Karpát a Panónskej nížiny, sa vyznačuje aj veľkou diverzitou rastlín. Podľa správy o stave životného prostredia v SR (Klinda et al. 2006) je z územia Slovenska udávaných 3008 taxónov siníc a rias, 1295 taxónov nižších húb, 2469 taxónov vyšších húb, u lišajníkov je to 1 508 taxónov, u machorastov 909 taxónov a vyššie rastliny sú reprezentované 3 352 taxónmi čo je nižší počet než, aký udáv...
|
|
0,1 |
4x |
|
Botanika - Vypracované všetky čeľade
Semestrálna práca80 s. / 1. roč. / rar
SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Vypracované všetky čeľade vrátane galérie.Pri každej čeľadi spracované:1. Všeobecná a morfologická charakteristika čeľade2. Charakteristika kvetu alebo súkvetia:3. Súpis najvýznamnejších druhov:4.Typ plodov5. Špeciálne vlastnosti a význam:6. Rozobratých pár rastlin ku každej čeľadi
|
|
2,7 |
25x |
|
Tracheophyta - cievnaté rastliny
Skriptá12 s. / 1. roč. / doc
Tracheophyta (termín zaviedol SINNOT v r. 1935) vytvárajú dokázateľne podporenú monofyletickú skupinu vo všeobecnosti mnohobunkových, zelených (druhotne i nezelených) rastlín s vonkajšou i vnútornou členitosťou tela (koreň + výhonok, výhonok = stonka + listy) s jednoduchou až veľmi dokonalou sústa¬vou vodivých pletív sprostredkujúcich transport roztokov v rastline, tvorených drevnou časťou (xylém) a lykovou časťou (floém). Na povrchu majú telo väčšinou chránené epidermou s prieduchmi a kryté kut...
|
|
0,7 |
8x |
|
Systematika rastlín v histórii a v súčasnosti
Referát8 s. / 1. roč. / doc
Ľudstvo využíva rastliny od nepamäti, od svojho úsvitu hlavne ako potravu a neskoršie, s rozvojom ďalších ľudských aktivít aj na technické účely - či ako zdroj paliva, stavebného materiálu, vlákien pre textil, využíva liečivé účinky látok obsiahnutých v rastlinách, používa rastliny na ozdobné účely, náboženské obrady, atď. Pri praktickom využívaní rastlín je významnou potrebou rozlišovanie rastlín a ich pomenovanie. Prvé mená rastlín sa objavili v dávnej minulosti a sú spojené s najstaršími civi...
|
|
0,1 |
2x |
|
Spermatophyta - semenné rastliny
Skriptá12 s. / 1. roč. / doc
Spermatophyta, semenné rastliny sú najviac diverzifikovanou líniou medzi cievnatými rastlinami, patrí sem asi 270 tisíc v súčasnosti žijúcich druhov. Patria sem jednak rastliny nahosemenné (Pinophyta, Gymnospermae) a jednak kvitnúce rastliny (Magnoliophyta, Angiospermae), ktoré tvoria najväčšiu vetvu semenných rastlín.Monofyletickosť semenných rastlín je dokladovaná rôznymi morfologickými znakmi: ako prvý môžeme uviesť samotný vzhľad (habitus) týchto rastlín, ale tiež fakt, že hlavné recentné lí...
|
|
0,7 |
68x |
|
Lesnícka botanika
Skriptá108 s. / 2. roč. / doc
1 PREDMET A OABSAH BOTANIKY1.1 Systematická botanika (taxonómia): náuka o prirodzenej príbuznosti recentných (súčasných) a fosílnych (v praveku vyhynutých) rastlín. Opisuje ich tvar (morfológia), ich rozšírenie (chorológia), ustáľuje ich vedecké názvoslovie (nomenklatúru) a triedi ich podľa príbuznosti do vývojovej (fyloge-netickej) sústavy (systému).Systematika - taxonómia:a) synonymá (termíny rovnakého významu),b) taxonómia = časť systematickej botaniky, ktorá sa zaoberá špeciálne teoretickými...
|
|
1,1 |
8x |
|
Čeľaď: Ranunculaceae (iskerníkovité) - prezentácia
Prezentácia8 s. / 1. roč. / pptx
Prezentácia na botaniku 1.roč ZS u Eliaša.•Trváce aj jednoročné byliny, polokry a liany•Obojpohlavné kvety•Kvety pravidelné (iskerník) aj súmerné (prilbica), dlaňovito delené•Apokarpné gynéceum - vznikajú plodstvá •Plody : nažka, mechúrik •Veľa druhov obsahuje jedovaté zlúčeniny - glykozidy alebo alkaloidy•Výskyt : mierne a studené pásmaRanunculus acris - Iskerník prudký•Trvalá rastlina•Žlté lesklé, obojpohlavné kvety, strihané listy•Vo väčších počtoch kvety vytvárajú metlinu•Plody - nažky•Jedov...
|
|
0,9 |
0x |
|
Botanika - vypracované otázky na skúšku
Vypracované otázky29 s. / 1. roč. / doc
Vypracované otázky na botaniku
|
|
0,6 |
212x |
|
Vypracované otázky z Botaniky
Poznámky41 s. / 1. roč. / doc
Náhľad v dokumentácii
|
|
1,0 |
9x |
|
Botanika - poznávanie rastlín
Študijný materiál125 s. / 1. roč. / rar
Rastliny na poznávačku z botaniky na SPU, komplet všetky rastliny odfotené z katedier botaniky a rastlinnej výroby SPU. Poznávačka rastlín je podmienkou na udelenie zápočtu z predmetu Botanika. Zábery sú dostatočne jasné a ostré aby bolo možné rastliny rozoznať podľa ich špecifických znakov .
|
|
49,9 |
296x |
|
Botanika - stĺpcový ťahák
Ťahák1 s. / 1. roč. / doc
ČEĽAĎ MAKOVITÉ PAPAVERACEAERastliny su byliny zriedka dreviny, jedno alebo viac ročné, listy striedavé bez prilístkov. Obsahuju morfium, papaverin, kvety obojpohlavné a súmerné. Plod je tobolka a semena obsahuju veľa oleja. Používajú sa na olej a sú okrasné aj jedovaté.Mak vlčí (papaver rhoeas)Mak poľný (papaver argemone)Slncovka kalifornska (eschichlotzia cal)Mak siaty (papaver somniferum)Lastovičník väčší (chelidonium majus)ČEĽAĎ KAPUSTOVITÉ BRASSICACEAEJednoročné i viacročné byliny, ale aj kr...
|
|
0,1 |
31x |
|
Poznámky ku skúške. Botanika záhradníctvo externe
Študijný materiál24 s. / 1. roč. / pdf
Poznámky ku skúške z botaniky. 1.semester záhradníctvo externé FZKI- SPU Nitra
|
|
0,6 |
5x |
|
Botanika - vypracované otázky na čiastkový test
Vypracované otázky8 s. / 1. roč. / docx
Vypracované otázky na čiastkový test z botaniky
|
|
0,1 |
68x |
|
Botanika - spracovaný ťahák
Ťahák3 s. / 1. roč. / doc
1.JEDNOKLIČNOLISTE= sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibulkami, hluzami a podzemkami)vytváraju len v čase kvitnutia článkovú priamu stonku. Semená jedno klič. Rastlín klíčia 1klíčnym listom,korene sa len málo rozkonáruju, nehrubnú, čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými.Niektoré jendoklič. Druhotne hrubnú kambyálnym kruhom, ktorý vznikne v prvotnej kore stonky.možu hrubnuť aj korene.(aloe,dracena,juka,dioskorea)Listy na stonke su dvojradova striedavé, porovitá žilnatia(bananovník)Kvety je...
|
|
0,1 |
73x |
|
Botanika - vypracované otázky
Vypracované otázky7 s. / 1. roč. / doc
vypracované otázky na skúšku
|
|
0,1 |
34x |
|
Vegetatívne rozmnožovanie rastlín - Apomixia
Štátnicové otázky4 s. / 5. roč. / doc
Nepohlavné rozmnožovanie vyšších rastlín splňuje v životnom cykle semenných rastlín predovšetkým funkciu zachovania druhu. Je poistným mechanizmom pre prípad, že by základný systém pohlavného rozmnožovania bol ohrozený. Okrem toho umožňuje rozmnožovanie organizmu v období vegetatívnej fázy vývinu. Najrôznejšie spôsoby nepohlavného rozmnoženia vyšších rastlín sú podmienené ich všeobecnou regeneračnou schopnosťou a úzko s ňou súvisia.
Jedným z hlavných typov nepohlavného rozmnožovania vyšších r...
|
|
0,1 |
1x |
|
Listnaté stromy (rozdelenie)
Poznámky13 s. / 1. roč. / rtf
ACER L. – javor (Aceraceae – javorovité)
ACER PLATANOIDES L. – javor mliečny
ACER PSEUDOPLATANUS L. – javor horský
ACER CAMPESTRE L. – javor poľný (klen)
ACER SACCHARUM Marsh. – javor cukrodarný
ACER RUBRUM L. – javor červený
ACER PENSYLVANICUM L. – javor pensylvánsky
ACER NEGUNDO L. = NEGUNDO ACEROIDES Nutt. – javorovec jaseňolistý
ACER NIKOENSE Maxim. – javor nikózsky
ACER BUERGERIANUM Mig. - javor Buergerov
ACER GROSSERI Pax
ACER MONSPESSULANUM L. – javor montpeliérsky
|
|
0,1 |
4x |
|
Využitie biotechnologických metód v množení rastlín
Projekt9 s. / 2. roč. / doc
Biotechnológia je aplikácia vedeckých a inžinierskych princípov pre produkciu rôznych organických alebo anorganických látok pomocou biologických činiteľov, ktoré látky vytvoria,alebo pri ich tvorbe pomáhajú; biologický činiteľ zahrňuje aj biologickú katalýzu, príslušné mikroorganizmy, enzýmy, ako aj živočíšne a rastlinné bunky, alebo ich aktívne štruktúry.
|
|
0,1 |
0x |
|
Pestovanie okrasných drevín
Prezentácia14 s. / - roč. / ppt
Prezentácia o okrasných drevinách, rozdelenie. Medzi okrasné dreviny patria stromy, kere a polokere, ktoré sa uplatňujú pri tvorbe a skrášľovaní životného prostredia. Sú základným prvkom všetkých sadovníckych a krajinárskych úprav v systéme sídlisk a krajiny.
|
|
7,0 |
11x |
|
Botanika - latinské názvy + skupiny
Poznámky1 s. / 1. roč. / jpg
Rastliny zaradené do systému
|
|
0,6 |
11x |
|
Systematická botanika
Poznámky6 s. / 1. roč. / doc
1.1 Systematická botanika (taxonómia): náuka o prirodzenej príbuznosti recentných (súčasných) a fosílnych (v praveku vyhynutých) rastlín. Opisuje ich tvar (morfológia), ich rozšírenie (chorológia), ustáľuje ich vedecké názvoslovie (nomenklatúru) a triedi ich podľa príbuznosti do vývojovej (fyloge¬netickej) sústavy (systému).
KAROL LINNÉ (1587–1657) – švédsky prírodovedec a lekár. V práci „Classes plantarum“ (1738) sa pokúsil o vytvorenie prirodzeného systému. Rastlinstvo rozdelil do 65 radov ...
|
|
0,1 |
6x |
|
Systematická botanika
Prednášky11 s. / 1. roč. / docx
Rozdelenie jednotlivých čeladí, ich charakteristika, druhy rastlín, príklady...
Astrovité – Asteraceae
-byliny so striedavými listami
- zásobným produktom namiesto škrobu je inulín.
-súkvetím je úbor, ktorý môže byť jednotlivý, alebo skladá ešte zložené súkvetia: metliny, strapce, hlávky, chocholíky, vrcholíky.
-kvety v úbore sú uložené v hustej špirále. Celý úbor má na spodnej strane zákrov zložený z listeňov. Úbor napodobňuje kvet, pričom zákrov vyzerá ako kalich, okrajové kvety pripomí...
|
|
0,1 |
6x |
|
Botanika - latinské názvy rastlín
Poznámky1 s. / 1. roč. / jpg
Rastliny zaradené do systému+ latinské názvy
|
|
0,7 |
18x |
|
Botanika - poznávačka rastlín
Vypracované otázky13 s. / 1. roč. / docx
obrázky rasltlín na poznávačku z botaniky
|
|
11,2 |
19x |
|
Mitóza a meióza - Rozmnožovanie
Poznámky6 s. / 1. roč. / doc
ROZMNOŽOVANIE
jeden zo základných prejavov živých organizmov.
Je základom udržania života na Zemi.
Princíp rozmnožovania je v podstate rovnaký u jednobunkových aj mnohobunkových organizmov.
Je to dej, pri ktorom vzniká nová generácia jedincov s vlastnosťami rovnakými alebo podobnými s rodičovskou generáciou.
Organizmy sa môžu rozmnožovať
- nepohlavne
- pohlavne
|
|
0,2 |
1x |
|
Botanika
Ťahák3 s. / 1. roč. / docx
Prok a euk bu:prok b-bakt,sinice, je najjed 0,5 – 3μm, majú plazm mem, kt je ohranič silnou BS, vnút výrastky CM tvoria mezozómy, pod CM je ulož protoplast, kt je tvor cyt a mem štruk. Jadr. oblasť obsah. vlákna DNA, jadro nemá mem, mitot aparát, jadierko a je označ ako nukleoid. Tieto bu sa delia jednod spôs na 2 rovn časti.Za nepriazn podm sú schop prok bu vytv spóry -sú schop prežiť nepriaz podm (70C-120C) euk b- je ohranič CM,genet mat je v jadre,kt má povrch mem,vo vnútri jadra sú chrom,...
|
|
0,1 |
4x |
|
Štrukturálna botanika
Vypracované otázky10 s. / 1. roč. / doc
1.Štrukturálna botanika – obsah, formy, ciele štúdia
2.Cytológia rastlín – obsah, formy a ciele štúdia
- cytológia – je náuka o bunke, zaoberá sa štúdiom veľkosti, tvaru, ultraštruktúry, funkcie, rozmnožovania, starnutia a odumierania buniek.
- Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka živej hmoty. Má všetkých 5 známych prejavov života a to :
schopnosť rozmnožovania
diferenciácie a rastu
metabolizmu a pohyblivosti
dráždivosti...
|
|
0,2 |
9x |
|
Botanika
Ťahák2 s. / 2. roč. / doc
Equisetopsida- Prasličky
Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. Stonka praslenovite vetvená, dutá, článkovaná. Pozostáva z uzlov a internódii. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. Listý sú drobné nezelené. Telo na dotyk tuhé. Chrupačité, čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. V zemi článkovitý podzemok. Z neho vyrástaju adventívne korene. Prvorast prasličiek je zelený. Ich výtrusy majú 4 krídlate výrastky. V chumáči výtrusov sú...
|
|
0,1 |
26x |
|
Botanika
Poznámky9 s. / 1. roč. / doc
Cytológia – je náuka o bunke – zaoberá sa štúdiou veľkosti, tvaru, ultraštruktúry, funkcie, rozmnožovania, starnutia a odumierania buniek
CHEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY
a) Bielkoviny: 1/ jednoduché – proteíny, 2/ zložené – proteídy
b) Nukleové kys.: sa sklada – nukleidov, ktorý je zložený z kys. Fosforenčnej, organických dusíkatých báz, cukornatej zložky (pentézy)
c) Cukry (sacharidy – glicidy) : monosacharidy – jednoduché cukry, polysacharidy – zložené cukry
d) Tuky – lipidy: delíme: jednoduché ...
|
|
0,1 |
7x |
|
Dahlia Georgina
Prezentácia8 s. / - roč. / pptx
Je to osem stranová prezentácia o dahlii - georgíne. Je dobre spracovaná z obrázkami. Prvé plnokveté odrody sa podarilo vyšľachtiť až začiatkom osemnásteho. V tom čase poslal riaditeľ botanických záhrad mexického hlavného mesta Vicente Cervantes neznáme semená botanickej záhrade v Madride. Tu ich rozšíril a pomenoval renomovaný španielsky šľachtiteľ Cavanilles.
|
|
0,2 |
1x |
|