Dejiny Filozofie I. (Všeobecná charakteristika filozofie 19. - 20. storočia)
Prednášky15 s. / 2. roč. / doc
19. storočie spoločne s 20. storočím predstavujú prevratné zmeny nielen v hospodárskom živote ale aj v spoločenskej oblasti. Zmeny v spôsobe myslenia a uvažovania človeka. Filozofie a etika je nazývaná poklasická filozofia. Prvým dôvodom označenia je jednak samotná zmena v oblasti politického, hospodárskeho, sociálneho života. Po druhé je to obdobie kt. nasleduje po nemeckej klasickej filozofii. Z hľadiska tematizácie, jej nových funkcií, zavádzania techniky a z hľadiska pluralizmu. Všeobecne v ...
|
|
0,2 |
14x |
|
Filozofia človeka a spoločenského vývoja
Semestrálna práca8 s. / 2. roč. / pdf
Filozofia chce dať človeku všeobecný obraz sveta, ktorý špeciálne vedy približujú v osobitných, často od seba navzájom odtrhnutých fragmentoch ; filozofia chce ukázať miesto človeka v tomto svete, ako i jeho individuálne a spoločenské ambície a vývojové perspektívy. Tieto zámery filozofie vychádzajú v ústrety sklonom každého človeka. Ľudské sklony k filozofovaniu sú všeobecné známe. Ich výrazom je tzv. Životná, praktická filozofia, ktorú vyznáva takmer každý človek. Filozofia sa rodí v situácii,...
|
|
0,1 |
18x |
|
René Descartes - otec modernej filzofie
Referát7 s. / 1. roč. / doc
René Descartes sa narodil vo Francúzsku v 2. polovici šestnásteho storočia. V tomto období Francúzsko zaostávalo vo vývoji za ostatnými európskymi mocnosťami akými boli Anglicko a Holandsko. Predpokladom rozvoja Francúzska bola likvidácia feudálnej rozdrobenosti v 16. storočí, rozvoj priemyslu, remesla, dopravy a úspechy zahraničného obchodu. Politickou formou vlády bola absolutistická monarchia, ktorá, opierajúc sa o veľmi početnú šľachtu, zlomila odstredivé snahy veľkých feudálov. Absolutizmus...
|
|
0,1 |
2x |
|
Vypracované otázky z Dejín filozofie
Vypracované otázky86 s. / 1. roč. / rtf
1. Antická filozofia - vznik a rozvoj antickej gréckej filozofie
Človek v dejinách hľadal pravdivé poznanie, vedenie o svete i sebe samom a práve toto hľadanie Gréci nazvali filozofiou.
Filozofiu chápali ako lásku k múdrosti (filien – milovať, sofia – múdrosť)
Slovo „filozofia“ – 1 x v diele Herodota a Tukydida ale „filozof“ už skôr v zlomkoch Herakleitovho diela.
Autorstvo slovného termínu „filozofia“ grécka tradícia pripisuje Pytagorovi, ktorý chcel rozlíšiť túžbu po poznaní od božskej ...
|
|
1,0 |
24x |
|
Aristoteles - život a diela gréckeho filozofa
Životopis5 s. / 1. roč. / doc
Keď v duchu vstupujeme na pôdu Grécka a chystáme sa študovať filozofiu, ktorá tam vznikla, približujeme sa - v čase o niečo málo, v priestore však omnoho - nášmu domácemu kultúrnemu okruhu. Z Grécka a jeho mysliteľov však vychádza prúd duchovnej tradície, niekedy mocný, inokedy opadávajúci a takmer vysychajúci, ale nikdy neprerušený, dosahujúci až k nám. Zakladatelia gréckej filozofie sú zároveň praotcovia našej vlastnej filozofie. Grécky národ, nositeľ svetodejinného vývoja, sa v tomto období b...
|
|
0,1 |
12x |
|
Anamnésis
Semestrálna práca6 s. / 1. roč. / doc
ÚVOD
Platónov dialóg Menón nazvaný po tesálskom šľachticovi, žiakovi sofistu Gorgia sa od dávna primkýna k dialógu Gorgias, najmä preto, lebo Gorgias a jeho učenie tu hrá istú rolu. Oba dialógy sú navzájom podobné, ale Menón je filozoficky podstatne plodnejší.
Platón tézu, že skúmanie je treba chápať ako rozpomínanie rozvíja nielen v Menónovi, ale aj v dialógu Faidon. O tomto dialógu tvrdia znalci, že predstavuje zrod samostatného poznávania a poznania nadobudnutého pomocou otázok a rozpomína...
|
|
0,1 |
4x |
|
Grécka mytológia - dejiny filozofie
Seminárna práca7 s. / 1. roč. / doc
Ľudstvo si kládlo filozofické otázky skôr, než na ne vedelo odpovedať. Nezostávali však bez odpovedí. Odpovedalo sa na ne mýtom. Mýty poznáme z pradávnych civilizácií všetkých rás a svetadielov. Odpovedajú na ne otázkky, ktoré sme označili za filozofické. Hovoria o pôvode sveta, o charaktere a moci prírodných javov, ročných období, živlov a živelných pohrômo príčinách úspešného a neúspešného lovu o živote a smrti človeka. Mýtické odpovede často personifikujú. Príčiny sú vyvolané živenými bytosťa...
|
|
0,1 |
2x |
|
Platon - dialóg Faidon
Semestrálna práca12 s. / 1. roč. / doc
Táto práca je o jednom z mnohých Platónových dialógov, je o dialógu Faidón.
Dialóg Faidón je nazvaný podľa Faidóna z Elidy, Sokratovho priateľa a žiaka.
Tento dialóg je považovaný za jeden z najkrajších a najpodnetnejších Platónových dialógov. Hlavným hrdinom dialógu je Sokrates a jeho priatelia, ktorí sú s ním tesne pred jeho smrťou.Tento dialóg budem ďalej rozoberať hlavne v porovnaní s Obranou Sokratovou, ktorá pojednáva o podobných problémoch ako Faidón. Taktiež je tu náväznosť myšlienok S...
|
|
0,1 |
27x |
|
Empirické a racionálne poznanie
Seminárna práca4 s. / 1. roč. / doc
EMPIRIZMUS - preferuje skúsenostné východiská vedeckého poznania, pôvod poznania nachádza v zmyslových pocitoch a vnemoch, vzorom sú prírodné vedy a individuálna metóda - predstavitelia:Francis Bacon John LockeGeorge BarkeleyDavid Hume...Francis Bacon(1561- 1626)- ako jediné spoľahlivé východisko poznania chápe skúsenosť- POZNANIE- je nástroj, ktorým človek môže účinne pretvárať prírodu a vytvárať veci, ktoré v nej existujú.„Poznanie je sila.“„Ľudská moc a ľudské poznanie je to isté.“„Prírodu mo...
|
|
0,1 |
12x |
|
Aristotelovo chápanie duše
Esej7 s. / 1. roč. / doc
Aristoteles ako mysliteľ organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky gréckej filozofie a vedy. Jeho filozofia je filozofiou akéhosi „zlatého stredu“, čiže filozofiou, ktorá aj keď sa opiera o vedu, nechce ignorovať to, čoho základom a prameňom nie je veda.1Narodil sa v Stageire, v Trákii, ako syn Nikomacha, lekára na macedónskom kráľovskom dvore. Veľmi mladý osirel a odišiel do Atén, kde študoval v Platónovej Akadémii. Neskôr založil svoju povestnú školu Lykeion, známu pod n...
|
|
0,1 |
15x |
|
Platón - Obrana Sokratova
Seminárna práca7 s. / 1. roč. / doc
V 5. storočí pred Kristom v čase doznievanie prírodnej filozofie a sofistov nastáva v Aténach centrálny rozvoj, ktorý ovplyvnil politiku, kultúru ale hlavne filozofiu. Práve v tomto období vstupuje do dejín filozofie Sokrates, ktorého meno je spojené so zrodom klasickej a na rozdiel od predošlých filozofov vyzretejšej a na človeka zameranej filozofie. Jeho život ale aj smrť, ktorou nepoprel svoje ideály mali neoceniteľný vplyv pre nasledujúci vývoj vedy o múdrosti. Nie nadarmo sa jeho meno spája...
|
|
0,1 |
53x |
|
Dejiny filozofie
Prednášky11 s. / 2. roč. / doc
Úvod do filozofie
Filozofia – filo (milujem) sofia( múdrosť)= z gréčtiny
- smer, spôsob života
- kladie si otázky, hľadá odpovede
Sokrates – život bez skúmania nestojí človeku za to, aby ho žil.
Odvetvia filozofie, bolo ich viac ako dnes...
- psychológia, lekárstvo, teológia, matematika, fyzika, rétorika...
- dejiny filozofie, systematická filozofia
dejiny filozofie – filozofi, ako čo dosiahli, ciele....
systematická filozofia – teoretická a praktická časť
teoretická časť – metafyz...
|
|
0,1 |
4x |
|
Čínska filozofia
Seminárna práca10 s. / 2. roč. / doc
Úvod
V tejto práci popíšem Konfuciov vplyv na čínske filozofické myslenie, rovnako ako jeho vplyv na čínsku spoločnosť. Ako sa stal konfucianizmus jedným z charakteristických prvkov čínskej kultúry. Rovnako sa zameriam aj na popísanie konfucianizmu ako filozofického myslenia, ktoré je zároveň niektorými považované aj za náboženstvo. Aj navzdory tomu, že v konfucianizme nie sú žiadne náboženské dogmy.
Ďalej popíšem vývoj čínskej filozofie v období stredoveku. Práve tu sa objavilo ni...
|
|
0,1 |
8x |
|
John Locke - Dve pojednania o vláde
Seminárna práca3 s. / 1. roč. / doc
Životopis a rozobratie diela Dve pojednania o vláde - obsahuje aj obrazovú prílohu.John Locke zanechal rozsiahly filozofický odkaz pre mysliteľov a politikov 18. storočia. Jeho diela mali hlboký vplyv napríklad na Voltaira. Jeho spisy boli priamo využité pri formulácii Vyhlásenia nezávislosti a americkej ústavy. Roku 1690 vyšlo jeho dielo, najvýznamnejšie z oblasti politickej filozofie, Dve pojednania o vláde. Je výkladom Lockových názorov na človeka, spoločnosť a štát. Predmetom štúdia nie je b...
|
|
0,5 |
42x |
|
Sociálna filozofia Richarda Rortyho
Seminárna práca10 s. / 3. roč. / doc
Richard Rorty je filozofom americkej kultúry. Vo svojich myšlienkach spája tradície klasického pragmatizmu s odkazmi súčasnej filozofickej postmoderny. Vlastný pragmatistický prístup realizuje na pozadí intelektuálnej apológie sociálneho liberalizmu. V súlade so svojim teoretickými prepozíciami sa však nestavia do roly ideológa demokracie alebo liberalizmu. Nepropaguje liberalizmus ako ideálny politický systém a ani sa nepokúša stanoviť jeho filozofické základy. Ústrednou témou Rortyho filo...
|
|
0,1 |
6x |
|
Dejiny filozofie - skriptá
Skriptá66 s. / 3. roč. / doc
Filozofia vzniká z túžby po poznaní, po pravde. Už dieťa, len čo sa mu otvára rozum, sa začína spytovať: “Čo je to? Prečo je to ? Načo je to ?” Táto túžba, i keď nie je u všetkých ľudí rovnaká, stále rastie a sprevádza človeka cez celý život.
Nielen veci zaujímajú človeka. Človek hľadá aj zmysel svojho života, uvažuje nad tým, čo je jeho zmyslom ne tomto svete, pýta sa: “Prečo žijem” a “ Kde končí môj život?” Otázka hľadania poslednej príčiny ľudskej jestvoty patrí tiež do filozofie.
Tak mô...
|
|
0,8 |
9x |
|
Dejiny filozofie
Poznámky12 s. / 1. roč. / doc
Stredoveká filozofia
- je spojená so vznikom kresťanstva v 1. Storočí n.l.; kresťanstvo vzniklo vo východných provinciách Rímskej ríše a pomerne rýchlo sa šírilo do celej Európy; rímska nadvláda prinášala útlak, zlé sociálne podmienky a chudobu, takže rodiace sa kresťanstvo prinášalo tým najchudobnejším a otrokom novú nádej na lepší život v posmrtnom kráľovstve božom
- znaky nového myslenia:
1./ rovnosť všetkých pred jediným bohom, stvoriteľom všetkého
2./ monoteizmus
3./ viera v posmrtný...
|
|
0,1 |
4x |
|
Francúzska, nemecká filozofia, existencionalizmus
Prednášky4 s. / 1. roč. / doc
Francúzska filozofia 18.storočia
J.D. De La Mettrie
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo = hodinový stroj
Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt
od vzdelania závisí úroveň človeka
uprednosťňuje spoločenský záujem
D.Diderot
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
· redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov)
mala osvetový ...
|
|
0,1 |
2x |
|
Helenistická, klasická, stredoveká a renesančná filozofia
Prednášky5 s. / 1. roč. / doc
Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javov
Základné filozofické disciplíny :
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
|
|
0,1 |
3x |
|
Dejiny filozofického myslenia
Prednášky6 s. / - roč. / doc
- Filozofia je špecifická duchovná činnosť (7-6 st. pnl.)- Zameriava sa na skúmanie bytia, poznania a všetkého čo s tým súvisí- Nemá špecificky vyhradený predmet zameriava sa na všetko
Vznik - 2 faktory:
spoločensko-socialno-ekonomický faktor
- spoločenská diferenciácia (otroci),
- rozvoj obchodu ,
- deľba práce (dva druhy činností -materiálna, duchovná),
- fungovanie gréckych mestských štátov na polotickéj urovni (demokracia, sloboda slova)
teoretický faktor
- mytológia (priamy ...
|
|
0,1 |
0x |
|
Novoveká filozofia - vypracované poznámky
Skriptá32 s. / 2. roč. / doc
Záujem o antiku bol v 14.st. oživený a prehĺbený. Pôvodcami nového hnutia, ktorý zdôrazňoval ideál človeka a obracia sa od Boha k človeku boli muži ako Petrarca tiež nazývaný ,,otec humanizmu“. Začal zhromažďovať a vykladať klasickú literatúru v stredoveku takmer stratenú.
Po dobití Carihradu prichádzal do Talianska nový prúd gréckych učencov. Medzi prvými bol Plethon ctiteľ Platóna. Napísal spis Helénska teológia, vychádza v helénskej koncepcii. Najvyšším stupňom všetkého jestvujúceho je Zeus,...
|
|
0,4 |
9x |
|
Jedinou chudobou je chudoba poznania
Esej5 s. / 1. roč. / doc
Človek sa stretáva s chudobou neustále. Či keď sa prechádza cez mesto a vidí, ako bezdomovec leží na lavičke a je skrčený, lebo je tuhá zima a nemá sa kde ohriať. Iný príklad na chudobu sú chudobné štáty v Afrike. Ľudia sú tam obklopení chudobou z každej strany. Dokonca aj na chudobu zomierajú. Dokonca podľa mňa platí, kto je bohatý, tomu sa ešte pridá a kto chudobný, tomu sa ešte vezme. Ale v tejto eseji sa mám zaoberať tým, že jedinou chudobou je chudoba poznania. Človek sa narodí a je chudobn...
|
|
0,1 |
7x |
|
Filozofia vedy
Referát4 s. / 1. roč. / doc
Kritický racionalizmus – Karl Raimund Popper (1902 – 1994) – zakladateľ kritického racionalizmu. Kritizoval princíp verfikácie a indukcionizmus. Proti kládol princíp falzifikácie (vyvrátenia) a dedukcionizmus.
Popperova filozoficko – metodologická koncepcia vzniká ako reakcia na wittgensteinovsko – carnapovskú verfikačnú doktrínu a označujeme ju ako falzifikacionizmus.
Princíp falzifikácie – overovanie hypotézy pokusmi o ich vyvrátenie. Odkrývaním omylov a chýb vedec hypotézu prebuduje alebo ...
|
|
0,1 |
25x |
|
Myslím, teda som - Descartes dnes na Slovensku
Esej4 s. / 1. roč. / doc
Na to aby sme mohli diskutovať o tejto zaujímavej myšlienke jedného z najväčších filozofov v dejinách ľudstva je potrebné oboznámiť sa nielen so životom Reného Descarta, ale aj s jeho myslením, názormi, čiže s jeho filozofiou.
|
|
0,1 |
3x |
|
Raná filozofia, klasické obdobie
Prednášky3 s. / 1. roč. / doc
Filozofia v Antike
Konflikt s mytológiou (Bohom prislúchala múdrosť, ľudom len láska k nej)
Grécky ideál - harmónia tela a ducha
Grécka definícia múdrosti - jednať v súlade s prirodzenosťou vecí, jej prameň je v poznaní
Predpoklady pre vzink matematických a astronomických poznatkov - rozvoj výroby, obchodu,
poľnohospodárstva, oddelenie rem. od poľn. a kolonizácia
Vznik filozofie ( vplyv Babylónie, Perzie, Egyptu, Fenície… )
|
|
0,1 |
0x |
|
Aristoteles - Politika IV. a V. kniha
Esej2 s. / 1. roč. / doc
Aristoteles sa vo štvrtej knihe Politiky venuje rozboru a výkladu jednotlivých ústav. Ústavy rozdelil na niekoľko základných foriem, podľa toho v akom štáte sa uplatňovali respektíve podľa skupiny ľudí, ktorí mali v danom štáte dominantnú moc. Ústavné formy rozdelil do dvoch základných skupín. Tie ústavné formy, ktoré pokladal za správne boli. Kráľovstvo, aristokracia a polieta. Dalo by sa povedať, že za ich zlé protiklady resp. odchýlky týchto ústavných foriem pokladal. Tyranidu, oligarchiu a d...
|
|
0,1 |
20x |
|
René Descartes (Racionalistická filozofia a veda)
Referát4 s. / 1. roč. / doc
René Descartes sa narodil r. 1596 v La Haye v západnom Francúzsku v nebohatej šľachtickej rodine. Otec bol radcom parlamentu v Bretagni, matka zomrela mladá na tuberkulózu. Osemročný René odchádza na štúdiá do popredného jezuitského kolégia La Fléche, kde sa mu dostáva vybraného vzdelania, najmú v odbore matematiky. Roku 1616 ho prijímajú na štúdium práva v Poitiers, avšak jeho samostatného a bádavého ducha odpudzuje sterilný spôsob vtedajšej výuky i scholasticko – aristotelská filozofia. Len čo...
|
|
0,1 |
0x |
|
Platón verzus Aristoteles
Seminárna práca10 s. / 2. roč. / doc
porovnanie platonovej ustavy a aristotelovej politiky
|
|
0,1 |
22x |
|
Pravda oslobodzuje, hriech zotročuje.
Esej5 s. / 2. roč. / doc
„Pravda oslobodzuje, hriech zotročuje.“
Tento na prvý pohľad jednoduchý, jasne zrozumiteľný súbor slov, nám po dôkladnejšom skúmaní a myšlienkovej analýze otvára panorámu viacerých možností jeho výkladov. Áno je to veta, ktorá na tomto svete existuje snáď od nepamäti a rezonuje v mysliach všetkých ľudí, ktorým čo i len v najmenšom záleží na kvalite vlastného života no i na životoch ostatných jedincov. Nebolo to len vznikom náboženstva, keď si ľudia začali osvojovať morálne hodnoty, normy a...
|
|
0,1 |
2x |
|
Klasické obdobie gréckej filozofie - Aristoteles
Vypracované otázky4 s. / - roč. / doc
- nar. sa v klasickom obd., svoju školu založil a aj zomrel v helenistickom obd.
- narodil sa v Stageire, iónskej osade na Chalkidike
- jeho otec: osobný lekár macedónskych kráľov
- zaob. sa najmä prírodnými vedami
- ako 18 ročného ho poslali do Atén, kde vstúpil do Platónovej Akamédie a ostal tam 20 r. až do smrti sv. učiteľa
- osvojil si bohaté vedomosti a po čase sa z neho stal učiteľ (prednášal rétoriku)
- po Platónovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil sv. školu a venov...
|
|
0,1 |
0x |
|
Platon: hippias menší
Študijný materiál10 s. / 1. roč. / rtf
platónov dialóg hippias menší! preložil Špaňár! text v SK
|
|
0,1 |
2x |
|
Náboženská filozofia
Referát6 s. / 1. roč. / doc
Katolícka - novotomizmus, personalizmus, teilhardizmus, kresťanský sokratizmus, protestanská, židovská a pod.
Novotomizmus - hlavní predstavitelia: Jacques Maritain (1882 - 1973) a Etienne Gilson (1884 - 1971)
Vznik novotomizmu je spojený s encyklikou pápeža Leva XIII. Aeterni patris (1879), ktorá vyzvala na znovuoživenie záujmu o učenie tomizmu. Dôraz kladie na harmóniu viery a vedenia ako dvoch prameňov jedného prúdu, ktorý vedie k Bohu. Viera je na prvom mieste. Viera rozširuje poznanie a...
|
|
0,1 |
0x |
|
Slovenská filozofia 20. storočia
Prednášky2 s. / 1. roč. / doc
V medzivojnovom období na Slovensku položené základy rozvoja ved. práce.
1919 – obnovená MS
1919 – UK v Bratislave
1926 – učená spoločnosť Šafárikova
Český vedci a filozofi pôsobili na Slovensku v dôsledku nedostatku slov. ved a ped. pracovníkov.
Josef Tvrdý (1877 - 1942)
Patrí do českej pozitivistickej a realisticky orientovanej filozofickej tradície. Napriek tomu sa odlišuje od ortodoxných podôb pozitivizmu. Inšpirátorom mu bol Masaryk, na ktorého myslenie v mnohom nadväzoval.
192...
|
|
0,1 |
2x |
|
Augustinus Aurelius v stredovekej filozofii
Referát5 s. / - roč. / doc
Sv. Augustin - ztroskotání křesťanství i antiky
Těmito slovy hodnotí Augustina spisovatel a filosof Egon Bondy (vl. jménem Zbyněk Fišer,PhDr.).A zdá se to být skutečně tak.Augustinus byl člověkem velice citově založeným a prožíval rozporuplnou dobu,která se nemohla na člověku jeho ražení neobrazit. Je autorem díla neobvyklého rozsahu,po dlouhou dobu byl také patrně největší církevní autoritou. Z jeho díla a odkazu pak čerpali mnozí. A kolik jich bylo. A přitom tak rozporných názorů. Časem se z ...
|
|
0,1 |
0x |
|
Klasická novoveká filozofia - Francis Bacon
Vypracované otázky2 s. / - roč. / doc
- narodil sa ako syn vysokého kráľ. úradníka - lorda-strážcu kráľ. pečate kráľovnej Alžbety I. v Londýne
- v 12-tich rokoch začal študovať na uni v Cambridgei
- celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Angl. - pôsobil ako advokát a prokurátor na kráľ. dvore, bol členom parlamentu, stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu (dodnes sa v lit. uvádza ako barón Verulamský), neskôr vikomtom zo St. Albans
- po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na stratu vš. úradov, vysoký p...
|
|
0,1 |
2x |
|
Dekonštrukcia a postštrukturalizmus
Prednášky6 s. / - roč. / rtf
Východisko:
interpretácia socio-kultúrneho systému z pozície štrukturalizmu:
ak svet vnímame ako zmysluplný, tak len preto, lebo je významovo roztriedený pomocou jazyka, jazyka ako forma nie ako substancia; štruktúra "za" je nevedomá
|
|
0,1 |
7x |
|
Hyperrealita a simulácia
Poznámky4 s. / - roč. / doc
Francouzský myslitel Jean Baudrillard (1929) bývá nejčastěji označován jako filozof, sociolog, kulturní diagnostik či představitel katastrofického filosofického diskursu. V 80. letech (v době kulminace zájmu o jeho dílo) byl považován za módního filosofa, polemického diagnostika “ducha doby” nebo “teoretického anarchistu”. S kontinuitou svého teoretizování si Baudrillard hlavu příliš nedělal a vždy s potěšením sledoval, co jeho myšlenky způsobovaly. Svým interpretům provokativně ponechával plnou...
|
|
0,1 |
5x |
|
Štrukturalizmus, postštrukturalizmus, dekonštruktivizmus
Prednášky2 s. / - roč. / doc
Štrukturalizmus – v pravom zmysle slova pôvodne nepredstavoval fil. smer, ale všeobecnovednú metódu skúmania, ktorej produktívnosť sa ukázala najmä v humanitných vedných odboroch. Štrukturalizmus ako vedecká metóda skúmania sa od zač. 20. storočia rozvíjal mimo filozofie: v jazykovede (F. de Sausssure, tzv. Pražský lingvistický krúžok – Roman Jakobson, Nikolaj Trubecko), neskôr v etnológii (Claude Levi – Strauss), v literárnej vede a estetike (Roland Barthes, v Čechách Jan Mukařovský).
C. L. St...
|
|
0,1 |
13x |
|
Arthur Schopenhauer
Referát3 s. / - roč. / doc
Arthur Schopenhauer ( 22. február 1788,Gdansk- zomrel 21. september 1860,Frankfurt nad Mohanom ) bol nemecký filozof a esejista, ktorý sa preslávil svojou filozofiou o pesimizme a svojim zdôrazňovaním vôle. Narodil sa v Gdansku v rodine bankára. Časť mladosti strávil cestovaním po Európe. Po skončení univerzitného štúdia začal prednášať na univerzite v Berlíne. Prednášky si dal súbežne s Heglovými a z toho dôvodu ostali jeho bez poslucháčov. Nenávidel Hegla, vyjadroval sa o ňom veľmi pohŕdavo, o...
|
|
0,1 |
2x |
|
Budhizmus, Džainizmus
Poznámky6 s. / - roč. / doc
Buddha nie je spasitel, ale učitel.
Všetky veci majú rovnakú podstatu, avšak sú rozmanité podľa foriem, ktoré nadobúdajú pod rozmanitými vplyvmi. Ako sa formujú, tak pôsobia a ako pôsobia také sú. Pretože všetky veci pochádzajú z jednej podstaty vyvíjajú sa podľa jedného zákona (dharma) a je im daný jeden cieľ a to je nirvána
|
|
0,1 |
1x |
|