Architektúra v starovekom Ríme
Seminárna práca8 s. / 1. roč. / docx
V projekte je spracovaná architektúra starovekého Ríma, najzákladnejšie a najdôležitejšie informácie o umeleckých slohoch a pamiatkách.
Architektúra v starovekom Ríme
Antické umenie patrí k najcennejším súčastiam odkazu staroveku. Umenie v Ríme a jeho ríši sa odvíjalo od gréckeho umenia a je mu veľmi podobné. Po rozpadnutí Alexandrovej ríše umenie Grécka svojrázne pokračuje v rôznych končinách Rímskeho impéria, kde má svoje vlastné umelecké predpoklady.
Za cisárskeho obdobia bola vyvíjaná r...
|
|
0,1 |
28x |
|
Amenhotep IV. / Achnaton
Seminárna práca10 s. / 1. roč. / doc
ÚVODJedným z najvýznamnejších egyptských faraónov v období Novej ríše bol Amenhotep IV.. Nová ríša existovala v rokoch 1560 - 1080 pred naším letopočtom. Práve tento faraón sa zapísal do dejín histórie svojim pokusom o prevrat a reformáciu náboženstva v starovekom Egypte. Názory a teórie na vládu tohto panovníka a na samotnú reformáciu sa rozchádzajú v hodnotení významu, príčiny , dôvodov, následkov, úspešnosti či neúspešnosti jeho vlády.
|
|
0,1 |
2x |
|
Rímsky kalendár
Seminárna práca11 s. / 1. roč. / docx
Vznik a vývoj kalendára v Rímskej ríši, stručný popis typov kalendárov, vývoj a význam počítania dní a mesiacov, ina názvoslovie.
Vznik kalendára
Počítanie a určenie času je pre dnešného človeka dôležité a to pre život ako taký, aby vedel kedy ísť do práce, odkedy dokedy je otvorený obchod, kedy su štátne sviatky a podobne. V staroveku bolo počítanie a určenie času prevažne náboženského charakteru, najmä z dôvodu určenia sviatkov a osláv či obradov.
Základnou jednotkou pre určovanie času v s...
|
|
0,1 |
1x |
|
Kultúrny a hospodársky význam Tróje v neskorej dobe bronzovej
Seminárna práca16 s. / 1. roč. / doc
Trója - meno mesta, ktoré vďaka nesmrteľným Homérovým eposom pretrvalo stáročia a stalo sa súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. Hoci jej samotná existencia bola často spochybňovaná, napriek tomu ju Schliemann objavil a priviedol k novému životu. K životu, ktorý neznamenal opätovné osídlenie stáročných ruín, ale rozprúdenie seriózneho bádania a vedeckého záujmu o Tróju, tešiacej sa neustále veľkej priazni verejnosti. Po Schliemannovi prišli ďalší (Dörpfeld, Blegen), ktorých spájala spoločná ...
|
|
0,1 |
2x |
|
Perzská ríša prvého tisícročia pred n.l.
Referát5 s. / 1. roč. / doc
Samotné dejiny Peržanov sú tesne spojené s ich blýzkymi súkmeňovcami, Médmi. Perzia je priamim nasledovníkom Médie a aj najväčší Perzský panovník, Kuruš II. Veľký sa nechal titulovať ako kráľ Médov a Peržanov. Médovia mali spolu s Peržami privilegované postavenie v Perzskej ríši.
Médovia prišli spolu s Peržanmi do dnešného Iránu a ako Indoeurópske etnikum zvané tiež Arijáni (árijci) dali územiu svoje meno (Irán). Kmene sa usadili na náhornej plošine susediacej z Mezopotámiou a vystúpili na de...
|
|
0,1 |
1x |
|
Staroorientálne štáty
Vypracované otázky9 s. / 1. roč. / doc
Prvou spoločensko-ekonomickou formáciou v etape triednych spoločností bola otrokárska formácia. V tejto formácii sa odlišujú dva typy štátov. Prvým typom sú tzv. staroorientálne štáty, ktoré vznikali od polovice 4. tisícročia pred n.l. Bola to prvá forma prechodu od predtriednej spoločnosti k triednej spoločnosti. Druhou, časovo mladšou formou boli tzv. klasické otrokárske štáty, z ktorých boli najvýznamnejšie starogrécke mestské štáty a staroveký Rím.
|
|
0,1 |
3x |
|
Civilizácie v oblasti Mezopotámie a periodizácia jednotlivých štátnych útvarov
Referát5 s. / 1. roč. / rtf
Život človeka veľmi významným spôsobom ovplyvnila neolitická revolúcia, ktorá znamenala prechod od zberačsko-loveckého života k usadlému, založenému na poľnohospodárstve a tak viedla aj k zmene organizácie spoločnosti. Keďže poľnohospodársky spôsob života a poľnohospodárska výroba si vyžadovali úrodnú pôdu a vodné zdroje, vznikali prvé civilizácie v okolí veľkých riek. Jednou z prvých vyspelejších civilizácii, ktorá šírila svoj vplyv do okolitých menej vyspelých oblastí, bola Mezopotámia. Územie...
|
|
0,1 |
6x |
|
Minojská a mykénska kultúra
Referát6 s. / - roč. / doc
Periodizácia minojskej kultúry :
- tzv. predpalácové obdobie/ranominojská (3650/3100 - 2100/1900 p. n. l.)
- 1. palácové obdobie/strednominojská (2100/1900 - 1700/1550 p. n. l.)
- 2. palácové obdobie/neskorominojská (1700/1550 - 1380 p. n. l.)
Predpalácové obdobie
Začína sa rozvíjať minojská kultúra na území Kréty. Už v tom období udržiavala kontakty s Egyptom a Malou Áziou, z ktorej obyvateľstvo Kréty pochádzalo. Pre toto obdobie je charakteristická výstavba komplikovaných súborov budov,...
|
|
0,1 |
1x |
|