História pedagogickej psychológie Edukačná psychológia na pozadí dejínW. Wundt 1879 – zakladateľ psychológie vo všeobecnosti, v Lipsku založil experimentálne laboratórium. Po osamotení psychológie vznikali postupne jej jednotlivé oblasti. Významní predstavitelia psychológie ako takej: Sokrates, Aristoteles, R. Descartes, Z. Freud, Adler, Jung, A. Maslow, a iní. Kolískou ako celej psychológie, tak aj jej odvetví je Lipsko. V roku 1884 napísal Mayer prvú učebnicu pedagogickej psychológie. Mayer...

Edukačná psychológia = zaoberá sa procesom vzdelávania a výchovy a nie je ohraničená vekom ani inštitútom Pedagogická psychológia = zaoberá sa výchovou a vzdelávaním v škole „ Výchova sa neuskutočňuje vo vákuu, je skôr hlboko vrastená do najkomplexnejšieho historického diania celého života a sama je historickým fenoménom. Každé obdobie má svoju vlastnú tvár- svoje vlastné úlohy a impulzy a svoje konkrétne danosti.“ (Albert Reble) Ovplyvnili rozvoj pedagogiky a pedagogickej psychológie Anti...

1/ Predmet pedagogickej psychológie a jej história Pedagogická psychológia je veda hraničná, psychologická, špeciálna, z historického pohľadu aplikovaná.Edukačná psychológia je integrujúca psychologická disciplína, spája a dopĺňa poznatky pre použitie v edukačnej praxi. Ako veda vznikla koncom 19. Storočia z potrieb praxe.Je to veda, ktorá skúma utváranie, štruktúru a dynamiku orientačnej činnosti, od ktorej bezprostredne závisí jej základná kvalita. Je hlavnou vedou o orientačnej činnosti.Pedag...

Tak ako emócie ovplyvňujú prežívanie človeka, spomínané už v predchádzajúcich kapitolách, jeho život ovplyvňuje aj nadobudnuté vzdelanie a výchova, a práve preto sme si do ďalšej kapitoly dovolili zahrnúť Rogersovské stratégie emocionalizácie z publikácie s názvom Stratégie a metódy rozvoja od M. Zelinu (1996), pretože v nich vidíme metódy dôležité pre uplatnenie sociálneho pedagóga počas jeho pôsobenia v praxi a aj v bežnom živote pri spolupráci s ostatnými pedagogickými pracovníkmi a predovšet...

Humanisticky orientovaní psychológovia analyzujú funkciu ega z širšieho pohľadu a prepojujú aspekty dynamické s organizačnými. Podľa E. C. Kelleyho ego sa dosahuje, nie je dané, utvára ho sociálny kontakt. „Rozhodujúce nie je to, čím ste, ale to, čo si o sebe myslíte“, je to rozhodujúce pre vývoj jedinca, nie preto, ako ho poníma jeho sociálne okolie. O čo teraz v humanistickopsychologickom prístupe k téme ega ide, je úplne fungujúca osobnosť, a práve to vyjadruje jednota organizačných a dynamic...

Ako uvádza Gajdošová (1998), do roku 1975 sa navrhovaná náplň školského psychológa experimentálne overovala vo vybraných základných a stredných školách v Bratislave a Košiciach a potvrdila sa efektívnosť psychologických služieb škole prostredníctvom činnosti školského psychológa a jeho spolupráce s učiteľmi a rodičmi žiakov. Systematizované miesta školských psychológov sa v tomto období vzhľadom na zložité spoločenské a politické pomery ešte v školách nevytvorili a je všeobecne známe, že v rokoc...

„Školský psychológ poskytuje školám (najmä učiteľom, žiakom a ich rodičom) vysoko odborné psychologické služby pri optimalizácii a humanizácii procesu výchovy a vzdelávania v školách, vytváraní zdravej sociálnej klímy a interpersonálnych vzťahov v školskom prostredí, zabezpečovaní spolupráce školy a rodiny pri všestrannom rozvoji osobnosti žiakov a riešení ich problémov v učení, správaní a pri voľbe povolania. Jeho práca je špecifická tým, že jej hlavné ťažisko spočíva v primárnej prevencii, to ...

Faktorová analýza: je to matematickoštatistická metóda identifikácie faktorov nejakého fenoménu či systému, v tomto prípade osobnosti. Pretože psychometricky prístupné, t.j. merateľné sú iba niektoré prejavy osobnosti, tým je predmet faktorovania nutne obmedzený a faktorovanie samé nemôže objaviť všetky skutočne existujúce vnútorné determinanty prejavov osobnosti. Pre faktorový význam osobnosti platí táto symbolická rovnica: Oi - f (F1i, F2i, F3i, ...) Znamená to, že správanie individuálnej osob...

V správaní, resp. konaní človeka sa však uplatňujú tiež iracionálne faktory, existujú nevedomé zdroje správania. Podľa A. Bandura správanie človeka ovplyvňuje tiež jeho poňatie vlastnej všeobecnej efektivity, t.j. miera schopností, ktorú si prisudzuje a ktorá určuje dôležitú zložky psychiky, očakávania. Viera vo vlastné schopnosti pomáha človekovi prekonávať ťažkosti, a tak súvisí s mierou vynakladaného úsilia. Sila tejto viery súvisí s minulými úspechmi a neúspechmi a je viac či menej generaliz...

meta needs (estetické, etické, náboženské ; „B“ valius ; sú aktuálne vtedy, ak sú zabezpečené základné potreby): potreba istoty, potreba lásky, potreba úcty, potreba sebarealizácie, (dokonalosť, oprávnenosť, životnosť, jednoduchosť, krása, dobro, jedinečnosť, pravda, skromnosť, hravosť)

Ako uvádza Hvozdík (1986), spoločné pre školskú a pedagogickú psychológiu je, že obidve disciplíny sú zamerané na výchovu a vzdelávanie. Pedagogická psychológia zahŕňa širší okruh javov. V širšom zmysle študuje psychologické stránky výchovy a vzdelávania bez ohľadu na inštitucionálne obmedzenie, teda, či ide o školskú alebo rodinnú výchovu. Preto sa pedagogická psychológia považovala za širší pojem a školská psychológia len za jej súčasť, ktorá sa zaoberá problémami výchovy a učenia školských de...

• funkcionalizmus: hlavný smer v americkej psychológii (opis činností a funkcíí, ktoré majú procedurálny charakter) • jeho vznik podmienili požiadavky spoločenskej praxe a logika vývoja vedy • jeho úlohou bolo skúmať, ako sa indivíduum pomocou psychických funkcií prispôsobuje meniacemu sa prostrediu a hľadať spôsoby čo najefektívnejšieho prispôsobenia

Štruktúrovanie osobnosti prebieha v dvoch smeroch - horizontálne (časovo zoradené vlastnosti, resp. faktory) a vertikálne (v priebehu vývoja na seba vrstviace funkcie). Vertikálne usporiadanie osobnosti, t.j. z hľadiska vývoja zanikajúce a novo nastupujúce funkcie, sa snaží vystihnúť tzv. teória vrstiev osobnosti, založená na analógii geologického vrstvenia, t.j. ukladania novších vrstiev na staršie s tým rozdielom, že v psychike ide o vrstvenie funkcií, v ktorom platí zásadne to, že staré funkc...

Pre prácu každého školského psychológa je nevyhnutnou podmienkou úspešného zvládnutia pracovnej náplne úzka spolupráca so všetkými pedagógmi na škole. Keďže spoločným cieľom pedagógov i psychológov je harmonický rozvoj osobnosti žiaka, spolupráca je nevyhnutná aj preto, že psychológ sa vo svojej činnosti opiera o údaje a hodnotenia učiteľov, ktoré sú nesmierne cenné a nápomocné. Školský psychológ ponúka svoje služby nielen žiakom, rodičom, ale i učiteľom.

Znamená to, že psychické javy sú funkciou situácie a osobnosti, resp. interakcie situácie a osobnosti. Osobnosť je tu chápaná ako celok dispozícií, ktoré spolu so situáciou determinujú obsah a priebeh psychických procesov, ktoré sú tak chápané ako reakcia na určitú situáciu.

Školský psychológ sa spolu s výchovným poradcom podieľa na procese profesionálnej orientácie a voľby povolania žiakov, vypracúva a realizuje programy profesionálnej orientácie a voľby povolania, diagnostikuje predpoklady žiakov z hľadiska vybranej profesie. Voľba študijného alebo učebného odboru a profesie si vyžaduje spoluprácu a vzájomnú koordináciu činnosti triednych učiteľov, výchovného poradcu a školského psychológa spolu so žiakmi a ich rodičmi.

Ako uvádzajú Oakland, Goldmanová a Bischoff (1997), školskí psychológovia poskytujú iba tie služby, ktoré spadajú do oblasti ich odbornej kompetencie, teda z ich profesie vyplývajú určité obmedzenia. Ako ďalšiu normu možno uviesť profesionálnu zodpovednosť. Zoznamujú sa s cieľmi a princípmi fungovania školského systému, poznajú školský zákon, príslušné smernice, vyhlášky. Školskí psychológovia by nemali pripustiť, aby ich osobné názory alebo predsudky ovplyvnili ich profesionálne rozhodovanie, ...

- Zakladateľ Majer, 1884- Pohľad na jej predmet sa vyvíjal až po súčasnosť - 5 pohľadov na predmet pedagogická psychológia (zopakovať)- Je kauzálna veda, ktorá hľadá príčiny na otázky: prečo nie sú žiaci motivovaný, prečo je časté u učiteľov ochorenia kardiovaskulárne

Jednotlivé prístupy, smery vyúsťujú do špecifických teórií pracovnej motivácie. Teórie potrieb Tieto teórie vychádzajú z toho, že základom zložitej motivačnej štruktúry osobnosti sú potreby, z ktorých "vyrastajú" ďalšie faktory, ktoré vstupujú do procesu motivácie. Najznámejšiou je MASLOWOVA teória potrieb, ktorá zdôrazňuje hierarchičnosť ľudských potrieb v tom zmysle, že nižšia úroveň potrieb musí byť uspokojená, aby mohla byť aktualizovaná úroveň vyššia.

Podľa Hvozdíka (1986), školská psychológia nie je len aplikovanou psychologickou disciplínou, ale aj disciplínou teoretickou, ktorá rozpracúva podiel psychologických vied v systéme ostatných vedných odborov uplatňujúcich sa v školskej práci a ktorá nielenže študuje školské pedagogické problémy, ale aj rozpracúva metodologické otázky aplikácie takto získaných poznatkov. Školská psychológia teda nevzniká a nevyvíja sa ako monolitná disciplína, ale ako disciplína diferencovaná. Jej vývoj závisí od ...