V Úvode sa autor teší z v tom čase silnejúcej spolupatričnosti slovanských národov, autor ich nazýva kmeňmi. Túto potrebu primknutia k sebe nazýva vzájomnosťou a poukazuje na to, že tzv. bratská láska dokáže prekonať prekážky hlúposti a nenávisti. Kollár tvrdí, že slovanské kmene spája na svete nevídaná vzájomnosť, ktorú nerozdelia ani moria ani krajiny. V druhej kapitole nazvanej „Čo je vzájomnosť podľa slova, podľa významu?“ rozoberá autor pojem vzájomnosti a hľadá synonymá v iných slovanskýc...