Sebapoškodzovanie je termín, ktorým označujeme vedomé, zámerné autodeštruktívne správanie, pri ktorom dochádza k poškodeniu telesnej integrity, no nemá suicidálny cieľ. Najčastejšie sú používané ostré predmety (nože, sklo, žiletky), ktorými si dospievajúci spôsobujú rezné rany na rôznych častiach tela.

V období adolescencii už jedinci vážne uvažujú o voľbe budúceho povolania. Premýšľajú, čo im môže dať škola, do ktorej musia chodiť, uvedomujú si svoje schopnosti, všímajú si ľudí s rôznymi povolaniami a na základe toho sa rozhodujú, čo by ich v budúcnosti mohlo zaujímať, akú profesiu si majú zvoliť.

„V základnom, biologickom zmysle môžeme obdobie dospievania vymedziť široko ako životný úsek ohraničený na jednej strane prvými známkami pohlavného dozrievania a zreteľnou akceleráciou rastu, na druhej strane dovŕšením plnej pohlavnej zrelosti a dokončením telesného rastu.“ (Langmeier, Krejčířová, 1998, str. 138).

„Pojem výchovne problémové správanie sa spája skôr s pedagogickými problémami, t.j. ťažkou vychovateľnosťou, ktorá sa prejavuje spoločensky negatívne hodnotenými spôsobmi správania a prežívania. K najčastejším formám patria: nesústredenosť, nepozornosť, klamstvá, výhovorky, podvádzanie, neposednosť, nezodpovednosť, neplnenie sľubov a príkazov, fajčenie.“ (Gecková, 1998, str. 320).

„Rizikové správanie je možné vymedziť ako správanie, ktorého výsledok nie je jasný, ktoré prináša balansovanie medzi možnosťou negatívnych následkov, strát a pozitívnymi následkami, profitom. Všetky formy rizikového správania spravidla obsahujú kompromis medzi krátkodobým ziskom a potenciálnymi dlhodobými negatívnymi následkami.“ (Orosová, Gajdošová, Madarasová-Gecková, van Dijk, 2007, str. 32-33).

Škola je prostredím, kde adolescenti trávia značnú časť svojho času. Má veľký význam ako miesto pre stretávanie sa s rovesníkmi i ako sprostredkovateľ rôznych záujmových aktivít. Avšak dáva taktiež priestor pre rozvoj rizikového správania ako je napríklad šikanovanie. Spúšťačom šikanovania môže byť správanie samotného učiteľa, ktorý svojim nezáujmom či agresivitou upozorní na jedinca, ktorý je v nejakom ohľade nedostačujúci a môže sa tak stať terčom agresívneho správania spolužiakov (Matoušek, K...

Vzťah medzi sebahodnotením a rizikovým sexuálnym správaním zisťovali vo svojej štúdii Boden a Horwood (2006). Uvádzajú výsledky predchádzajúcich výskumov, podľa ktorých sa môžu problémy v sebahodnotení spájať s problémami v sexuálnej oblasti. Nízke sebahodnotenie sa potom viaže k rizikovému sexuálnemu správaniu, ako je pohlavný styk bez kondómu, či vyšší počet sexuálnych partnerov.

Pod pojmom delikventné správanie Matoušek a Kroftová (1998, str. 309) chápu „všetky typy konania, ktoré porušujú sociálne normy chránené právnymi predpismi vrátane priestupkov.“

Osobnostnú náchylnosť k rizikovému správaniu podporuje vysoká hodnota osobnej nezávislosti, nízke očakávanie úspechu, väčšia sociálna kritika, väčší pocit odcudzenia, nízke sebahodnotenie a vyššia tolerancia k deviantnému správaniu.

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) drogou je taká látka, ktorá, ak je vpravená do živého organizmu, môže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Rozlišujeme legálne drogy (napr. alkohol, tabak, kofeín) a nelegálne drogy (napr. marihuana, kokaín, pervitín). Keďže v tejto práci sa zaoberáme dospievajúcimi, sú všetky drogy považované za zakázané, pričom ich užívanie v tomto veku má svoje špecifiká: „vyššie riziko ťažkých otráv, rýchlejší vznik závislostí, zaostávanie v psychosociálnom v...

Malé deti majú relatívne vysoké sebahodnotenie, ktoré v priebehu detstva postupne klesá. Toto vysoké sebahodnotenie je pravdepodobne spôsobené tým, že deti vnímajú sami seba nerealisticky pozitívne (Robins, Trzesniewski, 2005).

O vzťahu sebapoňatia a sebahodnotenia sa Blatný (2001, str. 25) vyjadruje takto: „Sebapoňatie nie je len súhrnom predstáv o sebe, i keď zmysluplne organizovaných. Je v ňom zároveň vyjadrený vzťah k sebe, charakterizovaný emocionálnymi zážitkami Ja, ktorý sa realizuje v rámci základnej dimenzie hodnotenia, teda pozitivity – negativity.