Čo je filozofia, chápanie filozofie, Grécki atomisti, Sofisti, Platónova noetika
Vypracované otázky19 s. / 1. roč. / doc
Vypracovaných 5 okruhov:
1. Čo je filozofia? Etymológia pojmu, problematickosť pevnej definície filozofie, filozofia ako radikálne pýtanie sa, vzťah filozofie a iných javov duchovného života ľudí, filozofia a veda, filozofia a náboženstvo.
2. Predsokratovské chápanie filozofie ako hľadanie múdrosti. (Milétska škola, filozofia bytia eleatov, Xenofanés, Parmenidés, Zenón;
3. Grécki atomisti (Leukippos a Démokritos) a sofisti (Prótagorás)
4. Sofisti, Sokrates – ten, kto sa stále pýta (poznani...
|
|
0,1 |
33x |
|
Základy filozofie - znik a podstata filozofie
Študijný materiál34 s. / 1. roč. / doc
Čo je filozofia: spôsob formulácie otázok, tesne súvisiacich s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, ktoré nás obklopujú filozofia prekonala dlhý, minimálne 25 storočí trvajúci vývoj a v rôznych obdobiach bola rôzne ponímaná a vymedzovaná prešla rozmanitými podobami pri riešení filozofických otázok menilo sa chápanie predmetu filozofie, jej vzťah k ostatným oblastiam ľudského poznania, menilo sa jej miesto v živote spoločnosti filozofia začína filozofov...
|
|
0,4 |
12x |
|
Úvod do filozofie - staroveká filozofia
Prednášky27 s. / 1. roč. / doc
„Filozofia je zem nikoho, ktorá sa rozprestiera medzi vedou a teológiou a vystavuje sa útoku z oboch strán.“ Bertrand Russell.
Takto nelichotivo glosuje filozofiu významný filozof a matematik 20. st. B.Russell. Budem sa usilovať predstaviť vám filozofiu v trocha priaznivejšom a myslím aj pravdivejšom svetle - ako úrodnú krajinu konkrétnych vlastníkov: efektívnych hľadajúcich pravdu, riešiteľov najvšeobecnejších, tzv. „veľkých“ otázok človeka, ktoré si kladie ktokoľvek, kdekoľvek. A samozrejme, ...
|
|
0,2 |
21x |
|
Základy filozofie - materiál ku skúške
Poznámky28 s. / 1. roč. / doc
Mýtus - z gr. slova muthos - je rozprávanie starovekých ľudí o prírodných silách , o nadľudských hrdinoch a o bohoch, svete, cloveka. Je to niečo neskutočné a vymyslené. Zachováva sa tradíciou. - vznikol skôr ako filozofia Znaky mýtického myslenia: 1. nemá konkrétneho autora, autor je „kolektívny“ 2. mýtické bytosti zosobňujú určité sily a vlastnosti 3. mýtické myslenie sa prenáša pomocou obrazných predstáv Mýtický obraz sveta nerozlišuje medzi fantastickým a reálnym, medzi nadprirodzeným a prir...
|
|
0,3 |
15x |
|
Úvod do filozofie človeka
Študijný materiál24 s. / 1. roč. / doc
ÚVOD DO FILOZOFIE ČLOVEKA
Človek v svojej dlhej histórii triedil a pomenovával všetko sám a nazval Homo sapiens, teda človek múdry. Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetko je v poriadku. Človek preniká do vesmíru i do sveta najmenších častiach atómu i bunky, úspešne bojuje s najzákernejšími chorobami a žije dnes dlhšie ako kedykoľvek predtým. Svoj každodenný život robí stále menej namáhavým a stále pohodlným. I v minulosti dokázal mnohé pozoruhodné diela. Zvládol oheň, robil si nástroje, staval...
|
|
0,2 |
1x |
|
Semestrálna práca - Platón a Kant - jednota filozofie
Semestrálna práca6 s. / 2. roč. / doc
Čo je vlastne filozofia, čím sa zaoberá, čo je jej predmetom skúmania? Dá sa na tieto otázky ako-tak stručne zodpovedať a dopracovať sa k jednote filozofie? Touto problematikou sa určite zaoberali už mnohí filozofi a pokúsime sa o to aj my.Filozofiu môžeme definovať rôznymi spôsobmi: historicky by sme mohli uviesť jej počiatky a vývoj a z vecnej stránky by sme sa mohli pokúsiť vymedziť okruh hlavných problémov, ktorými sa rôzni filozofi zaoberali a dodnes stále zaoberajú. Ale ani jeden z týchto ...
|
|
0,1 |
9x |
|
Historický prehľad vývoja filozofie a jej predstavitelia
Skriptá47 s. / 1. roč. / doc
Historický prehľad vývoja filozofie a jej predstavitelia. Spracované vo forme vhodnej na skúšku.
|
|
0,4 |
10x |
|
Základy filozofie - poznámky z prednášok
Poznámky13 s. / 1. roč. / doc
- slovo F vzniklo v starom Grécku v 6. storočí v období rozkvetu gréckej spoločnosti - sofia = múdrosť; fileo = milovať => láska k múdrosti - F je jeden zo základných princípov osvojovania si svete človekom i seba samého Spôsoby osvojovania si sveta a seba v ňom - bežné každodenné vedomie - každý ma nejaký náhľad na svet, názor na svoje miesto v živote - „zdravý sedliacky rozum“ - rôzne druhy umenia - zobrazujú svet iným spôsobom - náboženstvo - istým spôsobom vykladá, že bol vytvorený bohom,...
|
|
0,1 |
37x |
|
Filozofia - pojmy, súhrn
Ťahák4 s. / 1. roč. / doc
Koncepcie1. kosmologicko-ontologická (iónska) - zaoberala sa problémom bytia a toho čo je kosmos2. antropologická (sokratovská) - začína sofistami; v centre pozornosti človek3.teocentrická - v centre pozornosti Boh1. filozofická škola- Milétska škola - základná otázka, ktorá pred nimi vyvstala mala podobu: čo je, to všetko, čo je? (Táles za pralátku považoval vodu; Anaximandros za pralátku určutje látku vôbec; Anaximenes vzduch)Pytagorejci-nastolili otázku číselnej štruktúry kozmu; počiatky do k...
|
|
0,1 |
5x |
|
Taoizmus - Filozofia
Seminárna práca8 s. / 1. roč. / doc
Úvod
Taoizmus je jedným z veľkých filozofických systémov a náboženských tradícií, ktoré sa zrodili a rozvíjali v Číne. Na rozdiel od veľkých náboženstiev bežných na západe nevyznáva taoizmus jedného boha a nemá dokonca ani jedného zakladatela. Základná myšlienka taoizmu spočíva v tom, že každý človek musí nájsť a sledovať vlastnú cestu, čiže Tao.
|
|
0,1 |
50x |
|
Referát na tému Pozitivizmus
Referát10 s. / 1. roč. / doc
PozitivizmusPozitivizmus (z lat. pozitivus-kladný) vyžaduje od každej vedy,aby nevychádzala iba z faktov,ako zmyslovo vnímaťeľných skutočností,ale aby sa obmedzila na ich zisťovanie a spájanie prostredníctvom zákonov.Pozitivizmus vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnosť špekulatívnej filozofie vyriešiť filozofické problémy ,ktoré nastolil vývin vied.Pozitivizmus upadol však do opačného extrému a vôbec odmietol teoretické špekulácie,čisto rozumové úvahy ako prostriedok na získanie poznatkov.P...
|
|
0,1 |
3x |
|
Základy filozofie - poznámky z prednášky
Prednášky4 s. / 1. roč. / doc
Jozef Piaček (* 21. máj 1946, Bratislava) je slovenský filozof, autor prvej slovenskej filozofickej encyklopédie FILIT, prekladateľ, projektant a realizátor hypertextových dokumentov a systémov; docent na Katedre filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave, člen Vedeckého kolégia SAV pre filozofiu. J. Piaček je autor filozoficko-metodologickej koncepcie synkriticizmu a projektu komplexného počítačového zabezpečenia humanitnovedného výskumu a výchovy na Slovensku PANSOFIA, v rámci ktorého bola...
|
|
0,1 |
37x |
|
Základy filozofie
Prednášky78 s. / 2. roč. / doc
Ak by sme sa na to spýtali veľkých filozofov, dostali by sme možno od každého trochu inú odpoveď. Všetko môže byť predmetom filozofie, čo sa týka sveta okolo nás a človeka. Týmto sa zaoberajú i iné vedy, ale filozofia snaží sa ich zaradiť do všeobecných súvislosti, hľadá ich spoločný zmysel a spája výsledky jednotlivých vied v jednotný obraz sveta, svetotonázor. Nie je jednoduché definovať filozofiu. Filozofia je pojem, ktorý vznikol historicky a stále sa ešte vyvija. Prá...
|
|
0,7 |
8x |
|
Kant - alebo puntičkárstvo myslenia
Seminárna práca6 s. / 2. roč. / doc
Recenzia kapitoly z knihy od Wilhelma Weischedela - Zadné schodisko filozofie.
Kapitola - názov práce.
Zamyslenie sa nad filozofiou Kanta, porovnanie jeho života, aký život - taká filozofia. Metafyzika Kanta, k čomu nenašiel odôvodnenie - prenechal viere.
|
|
0,1 |
1x |
|
Filozofia - ťahák
Ťahák1 s. / 1. roč. / doc
FILOZOFIA ako láska k múdrosti alebo hľadanie múdrosti, ako láska k pravde, dobrú a kráse, spočíva v kladení otázok a hľadaní odpovedí na ne. FILOZOFIA je sebareflexívna (sám sebe majúca) zložka alebo stránka kultúry v ktorej sa odhaľujú, skúmajú a rozširujú predpoklady premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a premeny ľudského indivídua na člena tohto spoločenstva. VZNIK FILOZOFIE - za predchodcu sa považuje mytológia,800-300 p.n.l. - utvorenie antickej filozofie, renesančná f. a utvorenie...
|
|
0,1 |
25x |
|
Sofisti
Seminárna práca8 s. / - roč. / doc
V 5. storočí pred naším letopočtom v mnohých gréckych mestách politickú moc starej aristokracie a tyranii vystriedala moc otrokárskej demokracie. Znateľná demokratizácia aténskeho štátneho života po grécko - perských vojnách, rozvoj demokratických inštitúcií, najmä snemu a súdu, si vyžiadali prípravu ľudí, ovládajúcich umenie súdneho a politického rečníctva, ktoré boli schopní samostatne sa orientovať v rôznych problémoch práva, politického života a diplomatickej praxe, vedeli presvedčiť silou s...
|
|
0,1 |
32x |
|
Ontológia
Seminárna práca4 s. / 1. roč. / doc
Či sú príčiny nášho konania také, že by sme nemohli konať tak, aby všetky okolnosti, podmienky (teplo, tlak,.....) daného konania zostali nezmenené.Ak za určitých okolností sme niečo neurobili, bola možná alternatíva. Každé konanie je kauzálnou príčinou reťazca, človek ako slobodná bytosť nemá konanie predurčené, lebo jeho konanie je nepredvídateľné.Existuje určitý kľúčny pojem ako vo filozofii, tak aj v prírodných vedách a je to kauzalita - lat. slovo kausa - udalosť.Používa sa na označenie vzť...
|
|
0,1 |
8x |
|
Aristoteles a jeho Etika Nikomachova
Seminárna práca7 s. / 1. roč. / doc
Aristoteles, bádateľ a filozof, je jednou z najvýznamnejších osobností antickej filozofie. Tvoril práve v období, keď sa antická polis, teda grécky mestský otrokársko-demokratický štát, dynamicky rozvíjal a vystriedal v relatívne krátkom čase maximum foriem sociálno-politického a kultúrneho života. Jeho dlhodobá bádateľská činnosť mu umožnila diferencovanejšie pristupovať k celku svetového diania, čo sa prejavilo v novej klasifikácii vied, ktorá prihliadala na základné a celkom prirodzené členen...
|
|
0,1 |
36x |
|
Platón
Seminárna práca10 s. / 1. roč. / docx
Asi dvetisícštyristo rokov nás delí od času, keď grécky idealistický filozof Platón písomne zaznamenal svoje myšlienky. Platón hlavný predstaviteľ objektívneho idealizmu, však nebol iba filozofom. Jeho dialógy patria medzi najlepšie výtvory gréckej umeleckej prózy.
Ja som sa rozhodla písať práve o Platónovi, lebo už pri mojich prvých stretnutiach s filozofiou ma Platón zaujal. Zaujal ma nielen svojou filozofiou, myšlienkami a postojmi ale aj tým že založil prvú akadémiu a to už pred viac ako 2...
|
|
0,1 |
42x |
|
Základy filozofie - zhrnutie, ťahák
Ťahák5 s. / 1. roč. / doc
Zhrnutie základných pojmov z filozofie, Miletská škola, Eleáti, Pluralisti, Atomisti, Sofisti, Grécka filozofia, Helenizmus, Filozofia obdobia stredoveku, Novoveká filozofia, Anglická Empiricko-Senzualistická filozofia, Francúzsko osvietenecké myslenie, F.Voltaire, Montesquieu, Jean J.Rousseau, Nemecká klas.filozofia, Kant, Fichte, Schelling, Hegel, Pozitivizmus, Pragmatizmus, Novopozitivizmus, Existencionalizmus,
|
|
0,1 |
2x |
|
Delikvencia mládeže
Seminárna práca17 s. / 2. roč. / doc
Opisujem delikvenciu mladeže,kriminalitu.Postoje delikventnej mládeže k drogám.Užívanie drog, prevencia drogových závislosti.
|
|
0,1 |
39x |
|
Epikurejské poňatie prirodzenosti človeka
Seminárna práca11 s. / 1. roč. / doc
Charakteristika helenistického obdobia
Helenistické obdobie v dejinách starovekého sveta zahŕňa tri storočia -
od roku 323 p.n.l. (smrť Alexandra Macedónskeho) do roku 30 p.n.l. (rok dobytia Egypta Rímom – posledného veľkého helenistického štátu). Helenizmus bol poznačený odstránením hraníc medzi rôznymi krajinami a kultúrami. Predtým vyznávali Gréci, Rímania, Egypťania, Babylončania, Sýrčania a Peržania svojich bohov v rámci takzvaného „národného náboženstva“. Teraz sa rôzne kult...
|
|
0,1 |
2x |
|
Základy filozofie
Poznámky25 s. / 1. roč. / doc
Základy filozofie + Kritické myslenie
|
|
0,3 |
6x |
|
Základy filozofie
Prednášky10 s. / 1. roč. / pdf
Úvod do filozofie
● Filozofia – filein ( milovať ) + sofia ( múdrosť )
● 1 krát ju tak nazval Pytagoras v 6 st. pnl
● Ako osobitnú vedu ju vyčlenil Platón 5 st pnl.
● Podstatu filozofie spredmetnil Sokrates 4-5 st pnl. „ Viem, že nič neviem. “
● Aristoteles tvrdil, že: „ Filozofia vznikla z ľudí, keď sa začali diviť. “
|
|
0,1 |
9x |
|
Helenizmus
Referát6 s. / 1. roč. / doc
Pojem helenizmus zaviedol v 19. storočí nemecký historik Johann Gustav Droysen. Týmto termínom pomenoval prelínanie a splývanie západných a východných etnických a kultúrnych prvkov, pod vplyvom gréckej (helénskej) vzdelanosti. Droysen ale vychádzal z nesprávnej interpretácie proti sebe postavených výrazov Hellénistai a Hebraioi. Tieto dva výrazy v novozákonných Skutkoch apoštolov vystupujú proti sebe a J. G. Droysen súdil, že sa na tomto mieste hovorí o kontraste medzi orientalizovanými Grékmi a...
|
|
0,1 |
3x |
|
Prierez filozofiou - skriptá
Skriptá44 s. / 1. roč. / doc
1. Definícia filozofie, jej funkcia a význam, filozofické disciplíny, rozdelenie všeobecných dejín filozofie
skor vypracovane otazky
|
|
0,4 |
4x |
|
Filozofia
Poznámky18 s. / 1. roč. / doc
1. MYLÉTSKA ŠKOLA ( maloázijský Milétos patril k najvyspelejším miestam Ionskej oblasti ):
Táles:
Pochádzal zo siedmych mudrcov, mal politickú rozhladenosť, angažovanosť, technik, obchodník, cestovateľ ( Egypt – učenie geometrie, 28. 5. 585 p. n. l. predpovedal zatmenie slnka, prvý zmeral Piramýdu, rozdelil kruh, uhly v rovnoramennom trojuholníku sú rovnaké ).
Anaximandros:
Vyšiel tiež z predpokladu, nemožnosti vznikania niečoho z ničoho. Hľadať prvopočiatok, znamená ho tiež vo svete, avš...
|
|
0,2 |
8x |
|
René Descartes
Seminárna práca7 s. / 1. roč. / docx
Prvý deň jeho života sa stal takmer aj posledným (31. Marec 1596). Descartes sa od matky nakazil tuberkulózou. Novorodenec kašľal tak strašne, že doktor mu nedával nádej na prežitie. Matka umrela štrnásť mesiacov po jeho narodení. Reného otec bol radcom v miestom parlamente a presťahoval sa do Rennes. Descarta vychovávala stará mama z matkinej strany. Vo svojich desiatich rokoch, začal žiť a študovať na známom jezuitskom kolégiu College de la Flèche - prestížnej škole.
Descartes odišiel z La Fl...
|
|
0,1 |
6x |
|
Aristoteles
Seminárna práca12 s. / 1. roč. / doc
Seminárna práca
Aristoteles ( 384 – 322 pred n. l.) sa narodil v Stageire v gréckej kolónii v Trácii ako syn lekára. Vo svojich sedemnástich rokoch sa stal Platónovým žiakom (Platón je mi priateľom, ale väčším mi je pravda) a zostal v jeho spoločnosti dvadsať rokov.
|
|
0,1 |
14x |
|
Sme rozdielni, a predsa rovnakí - filozofická úvaha
Esej3 s. / - roč. / doc
Keď OSN vyhlásila tento rok za Rok boja proti xenofóbií, rasizmu a intolerancii, stalo sa to na základe toho, že sú poznatky o tom, že všetky tieto negatívne javy v celom svete narastajú a nadobúdajú výraznejšie a najmä krutejšie formy. Hoci sa v tom názve vymenovávajú všetky tieto veci, nakoniec všetky majú spoločný pôvod v intolerancii. Xenofóbia je napr. strach pred cudzincami. Je takou najpôvodnejšou formou rasizmu, takým predchodcom rasizmu.
|
|
0,1 |
12x |
|
Jezuitský spôsob vyučovania filozofie
Semestrálna práca17 s. / - roč. / doc
Jednou z prvých otázok, nad ktorými sa treba zamyslieť, je otázka, pre koho je určené „jezuitské“ vzdelávanie (alebo formácia, výchova)? Historicky si možno všimnúť, že prvým jezuitom išlo o vzdelávanie a formáciu „našich“ (jezuitov). Postupne sa pridávali laici, ktorí vnímali takéto vzdelávanie ako veľmi hodnotné, až sa prešlo k zakladaniu škôl čisto pre nejezuitov a nerehoľníkov. Jezuitské vzdelávanie v tej najrýdzejšej forme je teda pre „našich“, ktorým chceme dať to najlepšie, čo je v našich...
|
|
0,1 |
1x |
|
Náboženstvo ako naplnenie zmyslu
Referát2 s. / - roč. / doc
Kresťanstvo, nakoniec ako každé náboženstvo, je kráľovskou hrou o svedomie človeka. V onom pomyselnom super-egu ako fenoméne osobnej morálky existuje špecifická oblasť platných hodnôt mimo náš skúsenostný svet materiálnych vecí, nezávislá na empirickom dianí a bytí. Je to tá časť nášho „božského“ hlasu, ktorá vo forme nadčasových hodnôt pripomína druh morálneho inštinktu, nepodlieha transcendencii, odoláva všetkým sociálnym, kultúrnym a historickým eróziám. Ratio k nej vzhliada na jednej strane ...
|
|
0,1 |
0x |
|
Paideia a transcendentná orientácia
Seminárna práca11 s. / - roč. / doc
Celé generácie považujú Homéra za vychovávateľa Grékov, ktorý ľudské konanie vysvetľuje v závislosti od nadľudských činiteľov. Zohľadňuje celok skutočnosti a mýtickým spôsobom vysvetľuje miesto človeka vo svete – v kozme, ktorého poriadok bol narušený človekom – únos Heleny. Stáva sa zrejmým, že výchovné úsilie – paideia1 - sa nemôže obmedziť len na jeden a to ešte
ranný úsek života.
|
|
0,1 |
1x |
|
Náuka o spoločnosti – filozofia
Prednášky11 s. / - roč. / doc
Filos : priateľ, milovník
Sofia : múdrosť
Filozof : milovník múdrosti
Filozofia sa vyvíjala ako pojmové poznanie, narozdiel od mýtického poznania
Mýtus : jeden z prvých spôsobov, kt. človek vyjadroval svoj vzťah k svetu. Anonymný príbeh o pôvode Bohov, sveta, človeka, o usporiadaní vš. vecí, o morálnych pravidlách. Zachováva sa tradíciou.
|
|
0,1 |
0x |
|
R. Descartes - Princípy filozofie
Referát5 s. / 1. roč. / doc
Dielom Princípy filozofie René Descarta, pôvodcu rozsiahlej duchovnej revolúcie, bol prijatý skutočný základ modernej filozofie, ktorá znamená vo filozofickom myslení naozajstný a nezvratný začiatok nových čias. V tomto rozsiahlom diele, z hľadiska obsahu a vyčerpanosti tém, ktorým sa podrobne venoval, položil naozajstný základ moderného myslenia. Princípom celého jeho diela je hlavné pravidlo filozoficko – vedeckého skúmania – neprijať nijakú vec ako pravdivú, ak sme evidentne nepoznali, že sku...
|
|
0,1 |
13x |
|
Filozofia poznania a úvod do filozofie
Referát5 s. / - roč. / doc
Čo je pravda?
- jedna zo zásadných filozofických otázok (už od staroveku, ale najmä začiatkom novoveku a v osvietenstve)
- poznaním, procesmi a spôsobmi poznávania, pojmom pravdy, podmienkami a hranicami pravdivého poznania sa zaoberá filozofia poznania (tiež gnozeológia, noetika, epistemológia, „logica maior“)
|
|
0,1 |
0x |
|
Láska a nekonečno (Gabriel Marcel)
Seminárna práca5 s. / 1. roč. / doc
Marcel hovorí, že podstatou bytia človeka je nádej, viera v dosiahnutie istého stavu, veci, ktorú očakávame. Je pre nás svetlom, po ktorom túžime. Ak sme bez tohto svetla istú dobu, znamená to pre nás niečo ako zajatie, vzniká situácia, na ktorú môžeme povedať, že sme v zajatí niečoho. Nemáme potrebnú voľnosť, dostáva sa nám akéhosi nátlaku, preto trpíme.
|
|
0,1 |
12x |
|
Základy filozofie - tézy k prednáškam
Prednášky5 s. / - roč. / doc
Čo je to filozofia? Pôvod filozofického pýtania.
Základné pojmy a kategórie filozofického myslenia.
|
|
0,4 |
2x |
|
Filozofia poznania
Poznámky7 s. / - roč. / doc
FILOZOFIA POZNANIA
- musí vychádzať z ontológie
- filozofické disciplíny: teória poznania, gnozeológia, noetika, epistemológia, kritika
- predmetom je PRAVDIVOSŤ
|
|
0,1 |
3x |
|
Filozofia o Bohu
Referát3 s. / - roč. / doc
Boh, resp. Absolútno – téma, ktorá presahuje všetky možnosti ľudského poznania a vyjadrenia; keď hovoríme o Bohu, nikdy nehovoríme (celú) pravdu … je teda korektným riešením mlčať o Bohu?
ALE: všetky ľudské slová o skutočnosti – aj vo vede - sú iba analogické (pravde-podobné) museli by sme mlčať o všetkom ...
|
|
0,1 |
0x |
|