Chémia pre technikov

1 CHÉMIA A JEJ VÝZNAM V HUTNÍCTVE

Chémia sa zaraďuje do veľkej skupiny prírodných vied, ktorých poslaním je hľadať a opisovať zákonitosti pôsobiace v prírode, vysvetľovať ich a získané poznatky využívať v praxi. Klasifikácia prírodných vied nie je konvenčná, ale závisí od hmotných objektov, ktoré jednotlivé odvetvie vedy skúma a takisto od formy pohybu skúmanými objektmi. Je nevyhnutné určiť základné vnútorné protiklady, ktoré sú vnútornou príčinou a hybnou silou procesov prebiehajúcich v hmotných systémoch.

Chémiu možno definovať ako vedu, ktorá skúma vzťahy medzi mikročasticami (atómami, molekulami, iónmi a radikálmi), resp. hľadá a opisuje zákonitosti, podľa ktorých sa riadí spájanie mikročastíc do väčších celkov, resp. ďalšie premeny týchto celkov. Procesy tvoriace predmet chemického skúmania (chemické deje) sú spojené so zmenou štruktúry molekúl, resp. ich počtu a vyvolávajú tak v sledovaných systémoch kvalitatívne zmeny. Počet a druh atómov zostáva však pri chemických procesoch zachovaný. Základným vnútorným rozporom chemických javov je schopnosť základných častíc spájať sa navzájom charakteristickým spôsobom za vzniku zložitejších molekúl a zároveň úsilie týchto molekúl disociovať späť na jednoduchšie častice.

Od chemických dejov treba odlišovať fyzikálne deje súvisiace s makrofyzikálnou (mechanickou) formou pohybu hmoty, pri ktorých sa vnútorná podstata látky principiálne nemení. Znamená to, že pri fyzikálnych dejoch nenastávajú zmeny atómov ani molekúl. Treba si však uvedomiť, že medzi chemickými a fyzikálnymi zmenami látok je určitá súvislosť, pretože každá chemická zmena je súčasne spojená s fyzikálnymi zmenami, ako sú napr. zmeny skupenstva, vznik alebo spotreba tepla, svetla a pod. Preto sú fyzikálne zmeny faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje priebeh chemických dejov.

Teoretické základy chémie boli stanovené až v 18. storočí, avšak určité poznatky sú známe už z najstarších civilizácií. Ako príklady možno uviesť výrobu keramiky a skla, stavebných materiálov (tehly, vápno), niektorých kovov (meď, cín, železo, ortuť a iné), liečiv, farbív a kozmetických prípravkov. Obsiahle vedomosti mali Egypťania už v prvých storočiach nášho letopočtu. Po obsadení Egypta Arabmi