Cirkevné dejiny - Stredovek

Raný stredovek
- od zániku Západorímskej ríše
- od Trulánskej synody 692 – do smrti pápeža Silvestra I I 1003
- prvoradá úloha – misijná činnosť medzi románskymi, germánskymi a slovanskými národmi
-prepojenie duchovnej a svetskej moci, na západe vznik cirkevného štátu, rímske cisárstvo Karola Veľkého, v ktorom možno vidieť znaky Božieho štátu formulované sv. Augustínom
- kláštory sa stali centrom vzdelanosti , cirkev prvoradá úloha,
- hlavným znakom obdobia je náboženský univerzalizmus
1. pokresťančenie Germánov
- prv boli pokresťančení Germáni z údolia Rýnu a Dunaja, až potom severné časti
Pokresťančenie alemanov (švábov)
- boli pohanmi s výnimkou niekoľkých ariánov – uctievali stromy, vodstvo, vŕšky a priepasti a prinášali im obety : kone, hov. dobytok a iné
- r. 496 boli pridelení k Franskej ríši – začali sa stavať kresťanské kostoly a kaplnky
- koncom 6. storočia silnejúci vplyv kresťanstva na Alemanov – prijali nove náboženstvo
- archeológovia objavili zlaté krížiky
- pôsobili tu Íroškótsky misionári – 7. stor. – proti vplyvu arianizmu
- biskup sv. Pirmin – založil Benediktínsky kláštor
- Pipin Krátky , upevnil Franskú nadvládu nad Alemanmi