Dialektológia ako vedná disciplína - Vzťah dialektu k spisovnému jazyku

Jazykové útvary:
1. spisovný jazyk
2. hovorový spisovný jazyk (štandard)
3. bežný hovorový jazyk (subštandard)
4. interdialekty
5. teritoriálne dialekty (najstaršia forma jazyka)

Dialekt
• štruktúrny variant vo vzťahu k inému variantu (Chloupek) - dichotómne delenie (spisovnosť - nespisovnosť)
• čiastkový útvar, v ktorom spontánne v nemodelových sférach komunikuje autochtómne obyvateľstvo istej geograficky vymedziteľnej oblasti (Ripka)
• relatívne samostatná, autonómna variabilná forma jazyka, ktorá má vlastnú vnútroštruktúrnu organizáciu, tvoriacu systém (Ripka) - nárečie nie je kodifikované ale má normu
• keďže nárečia sú nespisovné útvary, nie sú kodifikované, nemajú celospoločenskú platnosť a charakterizuje ich menšia štylistická diferencovanosť.
• Súčasný stav a členenie slovenských nárečí je výsledkom dlhodobého vývinu národného jazyka
• Popri spisovnom jazyku nárečia prejavili svoju životaschopnosť
• Dopĺňajú spisovný jazyk jazykovými prostriedkami v rozličných štýloch a žánroch
• Pozitívne vplývajú na spisovný jazyk aj tým, že upevňujú vedomie stability a historickej kontinuity národného jazyka ako celku
• Skúmanie nárečí, ich historickej genézy o súčasného stavu je dôležité pre hlbšie poznanie spisovného jazyka, jeho vývinu i dejín národe