Filozofia (úvod do predmetu)

ZIMNÝ SEMESTER

1.1 Význam a hranice mýtu
-mýtus- vypovedá o prekonaní nepoznaného a spoznaní ľudského bytia, iluzórna istota
-mýtické myslenie- zmysel bytia je už daný v podobe mýtov, dopredu daný definitívny zmysel je podávaný ďalej, všetky myšlienky (otázky) sú už dopredu položené i zodpovedané, všetko je už dané, isté, vymedzené
-pramene k poznaniu povahy predteoretického myslenia, ktoré nazývame mytologickým či jednoducho mytológiou, vykazujú zarážajúce podobnosti medzi obrazmi sveta, viažucimi sa k rôznym regiónom a civilizáciám. Pre našu potrebu postačí, ak si všimneme klasickú grécku mytológiu uchovanú v epických útvaroch, ktorých autorstvo sa pripisuje polohistorickému Homérovi (eposy Ilias a Odysea) a už historickému básnikovi Hesiodovi (Teogónia a Práce a dni). S ohľadom na rovnakú regionálnu a etnickú príslušnosť dostatočne adekvátne poslúžia aj na porovnanie s prvými teoretickými reflexiami gréckych mysliteľov. V prvom rade si musíme uvedomiť, že mýtus je produktom imaginácie, že vznikal dlhodobou sedimentáciou predstáv človeka rovnako o ňom samom, ako aj o okolitých veciach. Súc výplodom tejto spontánnej mohutnosti ľudského ducha má nepochybnú platnosť a rozvinutý mytologický systém - mytológia - predstavuje totálny názor na svet.