Filozofická antropológia

F – antropológia nie je tradičnou súčasťou filozofického systému, stala sa ňou až v 20.r. 20.st. Filozofie človeka neboli tým, čo v 20.st. rozumieme pod F.A. Protagoras tvrdil, že mierou všetkých vecí je človek. Človek je teda hlavnou prizmou, cez ktorú poznáva. Táto téza však nebola dominantnou v antickej filozofii. Takéto učenia boli súčasťou sociálnej F alebo etiky, ale človek ako predmet filozofickej analýzy, to je predmet 20.st. K tomu sú potrebné tri predpoklady:
1. Človek musí mať záujem vnímať sám seba ako predmet reflexie.
2. Potreba sebainterpretácie.
3. Potreba koherentnej jednotnej koncepcie života + potreba zmyslu dejín.

Tieto potreby sú vlastné modernému človeku od prelomu 18. a 19.st. Podľa Foucaultovej logiky do prelomu 18. a 19.st existovala formácia človeka (vnútorné predpoklady + vonkajšie sily): 1.formácia: človek – boh. Človek dokáže myslieť tak, že reflektuje na boha. Na prelome 18. a 19.st. je nová figúra človeka: človek s veľkým Č. To je človek filozofie, ktorá o človeku hovorila abstraktne, neuvažuje o človeku ako o konkrétnej bytosti. Takého človeka mal na mysli Karl Marx, ktorý kritizuje človeka idealizmu, človek nie je abstraktum, ale suma spoločenských........................