Geografia priemyslu a poľnohospodárstva

Poznámky z prednášok z humánnej geografie 1 - Poľnohospodárstvo a priemysel

Rozvoj GVS, sprvu pod rôznymi názvami a v rámci širšie poňatej geografie (antropogeografia, ekonomická, hospodárska geografia, business geography...), začína sa odčleňovať od fyzickej geografie v polovici 19. storočia.
- Hlavné dôvody
veľké objavné cesty, súvisiaci rast množstva poznatkov (čo začalo vyžadovať vedeckú špecializáciu), intenzifikácia využívania kolónií, preto aj potreba prispôsobovať činnosť človeka rôznym prírodným oblastiam Zeme, nástup zelenej a priemyselnej revolúcie, snaha hospodársky využiť informácie v súvislosti s nastupujúcou globalizáciou a v tom období hlavne s rastúcim medzinárodným obchodom.
- GVS je ale len účelová konštrukcia, ktorá pre didaktické účely zahŕňa tie časti socio-ekonomickej sféry (jednej z krajinných sfér Zeme), ktorá produkuje „materiálne statky“, teda z hospodárskych aktivít človeka sem patrí zber, lov, ťažba, poľnohospodárstvo, energetika a priemysel. - Didaktická prax u nás delí ekonomickú geografiu na g. výrobnej sféry, g. nevýrobnej sféry, niekedy samostatne stojí aj g. dopravy, čo vyplýva z rôznych priestorových prejavov objektov záujmu týchto vied.
- V praxi sa však GVS nikdy nerozvíjala ako celok (ktorý by sa prípadne neskôr ďalej delil s rastom špecializácie), ale kvôli odlišnej povahe poľnohospodárstva a priemyslu (ich rozličná dôležitosť, veľkosť, doba vývoja...) sa rozvinuli v hosp. geografii nedlho po sebe dve disciplíny, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili celú ekonomickú geografiu a preto ich treba v ich vývoji prezentovať samostatne.