Globálny prístup k certifikácii a skúšaniu

Dodatočne k Novému prístupu bol prijatý Globálny prístup. Zavádzajú sa ním tieto prvky:
a) v regulovanej oblasti (regulovanej zákonom):
- Modulárna koncepcia zahŕňa rôzne postupy na osvedčenie zhody (AoC),
- zriadenie takzvaných notifikovaných orgánov, ktoré majú oprávnenie na činnosť ako nezávislé skúšobné, kontrolné a certifikačné orgány,
b) v dobrovoľnej oblasti (neregulovanej zákonom):
- Dohody o vzájomnom uznávaní (Mutual Recognition Agreements - MRA), ktoré sa týkajú výsledkov postupov na posudzovanie zhody.
Referenčné dokumenty pre obidva sektory:
- séria EN 45000 (nové: EN ISO/IEC 17000),
- séria EN ISO 9000.

Rada ES svojim uznesením prijala v roku 1989 Globálny prístup k certifikácii a skúšaniu, ktorý vychádza z týchto princípov a politiky posudzovania zhody:

- do legislatívy spoločenstva sa zaviedol systém modulov, špecifikujúci osem rôznych fáz - postupov posudzovania zhody s kritériami na použitie, určením orgánov zabezpečujúcich jednotlivé postupy a používanie značiek CE,
- zovšeobecnilo sa používanie európskych noriem zabezpečovania kvality (séria EN ISO 9000) a plnenia požiadaviek posudzovania zhody orgánov zabezpečujúcich kvalitu (séria noriem EN 45000),
- podporilo sa ustanovenie akreditačných systémov a porovnávaní výsledkov skúšok v členských štátoch a na úrovni spoločnosti,
- zaviedli sa dohody o vzájomnom uznávaní skúšania a certifikácie v neregulovanej oblasti, zavedením programov sa minimalizovali existujúce rozdiely v kvalite infraštruktúr (systémy kalibrácie a metrológie, skúšobné laboratória, certifikačné a inšpekčné orgány, akreditačné orgány atď.),
- medzinárodný obchod medzi spoločenstvom a tretími krajinami sa podporil dohodami o vzájomnom uznávaní a programami spolupráce a technickej pomoci.