História odpadového hospodárstva

Jedna z najstarších skládok odpadu sa našla v sídle Človeka doby kamennej v Nórsku. Obrovská hromada odpadu z kostí, črepov a popola, približne 320 m dlhá, 65 m široká a 8,5 m vysoká. Archeologické výskumu ukázali, že skládka bola príležitostne podpálená, pravdepodobne aby sa odstránili pachy. Mnohé antické mestá disponovali odvodňovacím systémom, do ktorého boli odvádzané splašky z kúpeľov a kuchýň. Pevné odpady sa deponovali v jamách na pevný odpad, alebo sa používali ako hnojivo. Napríklad, už v minojskej kultúre (asi 3000 pred n. I. na Kréte - Grécko) existovali toalety so splachovaním, z ktorých splašky boli odvádzané do odvodňovacieho systému. V antickom Ríme existovala asi od roku 600 pred n.l. Cloaca Masima, kanál 4 metre vysoký, ktorý umožňoval aj inšpekčné plavby na člne. Povinnosť pripojiť sa na odvodňovací systém nebola, prípoj na túto verejnú kanalizačnú sieť bol zdarma. Z nepripojených domov vynášala každý deň súkromná služba odpady v hlinených nádobách a predávala ich poľnohospodárom mimo mesta. V tej dobe boli už aj verejné WC. Keď sa pri vykopávkach prvý raz narazilo na takéto zariadenia, myslelo sa že sú to chrámy, keďže tieto miesta potreby boli veľmi prepychovo vybavené. V stredovekých hradoch sa zvyšky z jedál a odpady jednoducho sypali z hradného kopca. V mestách sa odpadky a nočníky vyprázdňovali jednoducho na ulicu. Tak stál raz napríklad kráľ Filip II. Na balkóne svojho paláca v Paríži, aby pozoroval prehliadku vojenských vozov. Pre množstvo koni a ťažkých záprahov sa pouličné blato tak zvírilo a rozšíril sa taký strašný smrad, že kráľ odpadol. Tento zážitok ho primäl k spevneniu cesty pred palácom dlaždicami.