Popis:
Pod pojmom hospodárska politika rozumieme praktickú činnosť vlády, ale aj teoretickú vednú disciplínu.
HOP ako praktická činnosť, ktorú vykonáva najmä vláda - je to činnosť, ktorou vláda sleduje určité hosp. ciele, sociálne ciele a ekologické ciele. Ak majú byť realizované rozhodnutia vlády, musí ich schváliť aj parlament (týka sa to najmä systémových opatrení - napr. štátny rozpočet).
Hospodárska politika ako vedná disciplína (teória)- analyzuje problémové situácie, s ktorými sa stretáva vláda a navrhuje riešenia, ktorými by mohla vláda ciele dosiahnuť.
Je to veda relatívne mladá a jej vznik sa datuje do konca 20. a začiatku 30. r. 20. stor.
Hosp. politika sa opiera o makroekonómiu, politológiu, právo, filozofiu, hospodárske dejiny (vo všeobecnosti používaná metóda experimentovania sa nedá použiť na hospodárstvo, ale výsledky hosp. dejín sú zaznamenané).
Poznatky z oblasti teórie HP sú pre ekonomiku veľmi dôležité nielen vo vláde, ale aj pre banky (najmä pre CB), hospodárske odbory.
Hospodárska politika - pri jej definovaní je dôležité poznať, kto ju realizuje (kto je jej nositeľom - napr. vláda, svetová banka...), musíme poznať cieľ, ktorý chce dosiahnuť (môžu byť systémové alebo bežné - ekologické, ekonomické - napr. zmena príkazovej ekonomiky na zmiešanú), aké nástroje budú použité na dosiahnutie cieľa (pravicová - najvyšší účinok trhovej ekonomiky, ľavicová - regulačné zásahy štátu do ekonomiky).
HP sa realizuje v ekonomickom stave - prostredí (sociálne prostredie, ekonomické). Prostredie určuje, aké možnosti má HP k dispozícii.
Vláda musí zohľadniť volebné termíny.
Kľúčové slová:
prednášky
hospodárska politika
spu
nitra
trh
demokracia
politika
Obsah:
- Pod pojmom hospodárska politika rozumieme praktickú činnosť vlády, ale aj teoretickú vednú disciplínu.
HOP ako praktická činnosť, ktorú vykonáva najmä vláda - je to činnosť, ktorou vláda sleduje určité hosp. ciele, sociálne ciele a ekologické ciele. Ak majú byť realizované rozhodnutia vlády, musí ich schváliť aj parlament (týka sa to najmä systémových opatrení - napr. štátny rozpočet).
Hospodárska politika ako vedná disciplína (teória)- analyzuje problémové situácie, s ktorými sa stretáva vláda a navrhuje riešenia, ktorými by mohla vláda ciele dosiahnuť.
Je to veda relatívne mladá a jej vznik sa datuje do konca 20. a začiatku 30. r. 20. stor.
Hosp. politika sa opiera o makroekonómiu, politológiu, právo, filozofiu, hospodárske dejiny (vo všeobecnosti používaná metóda experimentovania sa nedá použiť na hospodárstvo, ale výsledky hosp. dejín sú zaznamenané).
Poznatky z oblasti teórie HP sú pre ekonomiku veľmi dôležité nielen vo vláde, ale aj pre banky (najmä pre CB), hospodárske odbory.
Hospodárska politika - pri jej definovaní je dôležité poznať, kto ju realizuje (kto je jej nositeľom - napr. vláda, svetová banka...), musíme poznať cieľ, ktorý chce dosiahnuť (môžu byť systémové alebo bežné - ekologické, ekonomické - napr. zmena príkazovej ekonomiky na zmiešanú), aké nástroje budú použité na dosiahnutie cieľa (pravicová - najvyšší účinok trhovej ekonomiky, ľavicová - regulačné zásahy štátu do ekonomiky).
HP sa realizuje v ekonomickom stave - prostredí (sociálne prostredie, ekonomické). Prostredie určuje, aké možnosti má HP k dispozícii.
Vláda musí zohľadniť volebné termíny.
Zapojenie do svetovej ekonomiky - vo všeobecnosti je tendencia globalizácie (čím je krajina menšia, tým je viac odkázaná na medzinárodnú deľbu práce). Odovzdávame v rámci medzinárodnej deľby práce časť svojich kompetencií a vzdávame sa časti svojich možností.
Ďalšími znakmi HP sú:
- trhový systém v hospodárstve
- demokracia a politický pluralizmus v spoločnosti
- realizuje ju byrokracia - soc. skupina, ktorá zabezpečuje na pokyn vlády realizáciu hosp. politiky
- existencia menších soc. skupín, ktoré presadzujú svoje záujmy
- existencia nadnárodných a medzinárodných orgánov a organizácií
1. Trhový systém - je ekonomická sústava, ktorá je založená na decentralizovanom rozhodovaní veľkého počtu subjektov - na jednej strane domácností, na druhej strane podnikov - na základe ponuky a dopytu, cien a cenového mechanizmu koordinujú svoju činnosť.
HP má vytvárať také predpoklady, ktoré zabezpečia, aby trh fungoval čo najlepšie - aby dobre fungovala trhová súťaž (musí existovať konkurencia), aby sa udržovala sloboda podnikania, zabezpečiť prístup k informáciám, ktoré umožňujú racionálne rozhodovanie podnikateľov i spotrebiteľov (pretože podnikať sa bez rizika nedá a racionálne informácie znižujú riziko).
Trhový systém nefunguje dostatočne pri poskytovaní verejných statkov, pri ochrane životného prostredia a pri rešpektovaní zahranično-ekonomických záujmov.
Verejné statky - niektoré oblasti sú ponechané v trhových ekonomikách štátu.
Ochrana životného prostredia - ak chceme, aby ochrana ŽP fungovala, musíme uložiť povinnosť všetkým podnikateľom starať sa o ňu (napr. automobilové výfuky)
Rešpektovanie zahranično-ekonomických záujmov - stará sa o to vláda
2. Demokracia a politický pluralizmus v spoločnosti - demokracia - decentralizované rozhodovanie - aby fungovala, je potrebné, aby boli zabezpečené slobodné, voľné a tajné voľby, dlhé volebné obdobie (3-7 r.), aby sa umožnila pluralita názorov, programov, koncepcií (kvôli výberu), musia byť zabezpečené zábrany proti monopolu moci.
3. Byrokracia - HP sama vláda nemôže realizovať, preto potrebuje byrokraciu, ktorá má hierarchickú štruktúru. Veľká sila byrokracie spočíva v tom, že rozhoduje o prostriedkoch, ktoré nie sú v jej vlastníctve (hrozí, že peniaze od daňových poplatníkov sa nebudú vynakladať hospodárne, preto musí byť nad byrokraciou tvrdá kontrola). Za byrokrata môžeme považovať každého správcu majetku, ktorý nie je v jeho vlastníctve (napr. aj vo veľkej firme). Byrokraciu by mali kontrolovať nadriadení pracovníci, kontrolné úrady - verejná kontrola, investigatívni žurnalisti.
4. Záujmové skupiny, ktoré presadzujú svoje ciele - dobre organizovaná skupina môže byť silnou nátlakovou skupinou (napr. skupina odborárov a skupina dôchodcov - majú sa zvýšiť dôchodky, ale odborári chcú zvýšenie platov pod hrozbou štrajku - zvíťazia odborári). Tripartitné vyjednávania - do vyjednávania vstupujú: vláda, odbory, zamestnávatelia. Vláda by mala rešpektovať záujmy odborárov a zamestnávateľov. Ak sa podarí zosúladiť záujmy, navodí to dlhodobú stabilitu (napr. Nemecko).
Zdroje: