Hotelierstvo - prednášky

Úplné počiatky spadajú do antického Grécka. V tom čase v uznávaných kúpeľoch Epidauros liečili ľudí. Kúpeľní hostia boli ubytovaní v tzv. katagoigon, (dom pre hostí) s kapacitou 160 izieb. Karavanseraje - boli to ubytovacie hostince v Lýbii, ktoré boli útočiskom pred tmavou nocou a únavou pre obchodníkov v karavanoch s tovarmi. Rimania vybudovali v období rozkvetu ríše nové cesty, ktoré spájali hlavné mesto s kolóniami. Pri týchto mestách vyrastali veľké paláce pre ubytovanie hodnostárov a ich sprievodu.
Európa v období feudalizmu nevytvorila také podmienky pre rozvoj cestovania. Kresťanstvo, ktoré sa rozšírilo v európskych krajinách, však čiastočne prispelo k zdokonaleniu pohostinstva. Boli to najmä kláštory, ktoré ako strediská náboženstva, kultúrneho a hospodárskeho života sa starali aj o pohostinstvo. Pre kupcov, pútnikov zakladali tzv. hospice - pre hostí, ktorí prichádzali s náboženskými cieľmi poskytovali hromadné ubytovanie.
Zvýšený počet cestujúcich si neskôr vynútil vznik ubytovacích hostincov - boli tu ubytovaní zástupy veriacich pútnikov - tie často niesli názvy s náboženským významom (napr. U matky božej, apod. ).Začiatky hotelierstva v dnešnom ponímaní sa datujú do obdobia 17. storočia, kedy v Paríži a na území Francúzska už fungovali ubytovacie zariadenia (napr. Imperial d´Anjou, hotel Picardia d´Orleán, apod.). Boli nielen prepychové, ale vynikali aj chutnou gastronómiou. Podobným spôsobom sa vyvíjali ubytovacie služby aj vo Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku a Nemecku.