Postmoderná filozofia

Postmodernizmus vo filozofii nepredstavuje jednotný filozofický smer alebo školu. Zahrňuje v sebe rozličné, presnejšie vymedziteľné orientácie (napr. postštrukturalizmus, dekonštruktivizmus, neopragmatizmus, nový skepticizmus a pod.). Termín postmoderna pôvodne nepochádza z filozofie. V architektúre označuje také zameranie tvorby, ktoré čelí strohému a chladne racionalistickému funkcionalizmu a účelnosti. Objavuje sa aj v umení a v estetike 2. polovice 20. storočia. Post-modernizmus nie je len to, čo nastupuje po modernizme v časovom zmysle. Jestvuje zároveň s modernou ako dokončenie moderny v nových podmienkach a inými prostriedkami. Vo filozofii sa postmoderna sústreďuje práve na odhalenie týchto nových podmienok a prostriedkov (prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, nadvláda masmédií, rozpad jednoty, nástup plurality, interkultúrna komunikácia a pod.) a na ich dôsledky v oblasti vývinu vedenia, chápania racionality, spôsobu legitimizácie (oprávňovania) vedenia (vedy), moci, komunikácie v spoločnosti a vo vede.
Postmoderná filozofia sa opiera najmä o myslenie Nietzscheho, Heideggera a o štrukturalizmus.