Právo (história práva, rozdelenia a definície práva, právo vo svete...)

1.Právo ako jav
Verejná autorita - vzniká v ľud.spol. , kde sa určitá sk. ľudí stáva autoritou pre ostatných a určuje im všeobecne záväzné pravidlá, ustanovuje normy správania ( ľudia sa zriekajú určitej časti vlastnej slobody a sk. osôb spravujúcich spoloč. odovzd.právo určiť pravidlá)
- uved. sk. osôb bude mať na vymedzenom území určitú mieru moci konať v jej mene, ale i proti jednotlivcovi,
- verejná autorita bude mať prostriedky pre výkon moci = š t á t.
Spoločnosť sa zrieka časti svojej slobody a odovzdáva ju verejnej moci spravidla dobrovoľne, pretože ľudia si uvedomujú, že bez pravidiel sa ich život stáva ohrozený a neistý. Táto predstava sa spája s pojmom „spoloč. zmluva“- ústava štátu.
Právo- súhrn právnych noriem
Určitý druh správania sa stáva normou. Tak poznáme normy etické, estetické, náboženské, technické, ...
monizmus práva - jedno právo v štáte.
Štát stanovuje v akej forme právo existuje, aby bolo možné určiť čo je právo. Súčasne zaručuje svojimi prostriedkami dodržiavanie práva = vynútiť jeho dodržiavanie.
- subjektívne právo = právo konkrétnej osoby na niečo, čo jej patrí,
- objektívne právo = súhrn právnych noriem
- ďalej sa právo člení: pozitívne právo - ako právne normy tvorené alebo použité štátom, prirodzené právo - ako právne normy rozpoznateľné rozumom a svedomím človeka, ako základná norma, ktorú by mal rešpektovať každý tvorca práva.
...