Popis:
Tepelné metódy delenia materiálov (laserom)
Historický vývoj konceptu lasera je považovaný za prirodzený vývoj výskumných prác, ktoré boli urobené začiatkom 50 rokov dvadsiateho storočia, ktoré zahŕňali práce na zosilňovačoch mikrovĺn (microwave amplifiers). To, že v základe laser vychádza z teórie maserov odráža skutočnosť, že v začiatkoch boli označované za optické masery. Slovo laser je akronym pre Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation.
V roku 1917 ako prvý predložil koncept stimulovanej emisie A. Einstein.
V rokoch 1917-1950 boli v popredí práce na atómovej a molekulárnej spektroskopii a preto sa vo vedeckých inštitúciách nevenovalo toľko pozornosti fenoménu stimulovanej emisie.
V rokoch 1953-1954 sa začali nezávisle od seba venovať použitiu stimulovanej emisie pre zosilnenie mikrovĺn Weber (1953 / (University of Maryland), Basov a Prokhorov (1954) (ZSSR) a Townes (1965 / Columbia University). Townes, Basov a Prokhorov dostali Nobelovu cenu za fyziku v roku 1964 práve za práce v tejto oblasti a za práce v oblasti kvantovej elektrodynamickej teórie.
Princíp činnosti lasera spočíva v hromadení energie v atómoch, ktorá sa naraz uvoľní vo forme veľmi intenzívneho lúča. Všetky fotóny v laserovom lúči majú takmer rovnaké charakteristiky, preto sa laserové žiarenie nepodobá na „klasické" slnečné či žiarovkové svetlo, ale skôr sa približuje k vlastnostiam ideálnej svetelnej vlny. Z tohto dôvodu javy vyvolané pri interakcii laserového žiarenia s látkou úzko súvisia so základnými vlastnosťami svetla.
Technológia tepelného delenia plazmovým oblúkom
- plazma - štvrté skupenstvo látky,
- elektricky vodivý stav plynu, ktorý sa na Zemi vyskytuje výnimočne,
- niektorí autori (C.J. Walsh, H.A. Baldis, R.G. Evans) považujú za plazmu niektoré časti ionosféry, zvlášť vrstvu F, ktorá odráža rádiové vlny a umožňuje rádiové spojenie odrazom o ionosféru,
- v plazmovou skupenstve sú nitra i atmosféry hviezd, slnečný vietor, jadrá galaxií, hmloviny a množstvo objektov vo Vesmíre,
- na Zemi sa s plazmou stretávame v kanáloch bleskov,
- plazma je tiež umelo vytvorená a skúmaná v laboratóriách a vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách, alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou,
- termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov, molekúl iónov, elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby, z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový.
Vodný prúd
Práve technológia vodného lúča je prierezová aplikovateľná do všetkých výrobných a priemyselných odvetví s minimálnym dopadom na životné prostredie. Technológia je už v súčasnosti známa studenou výrobnou operáciou, minimálnymi silovými účinkami na obrábaný materiál, presným rezom s minimálnym odpadom...
Kľúčové slová:
progresívne technológie
plazma
laser
vodný prúd
tepelné delenie
Obsah:
- TECHNOLÓGIA DELENIA A DÁVKOVANIA
Delenie – laserom (história)
Delenie – laserom
Delenie – laserom (vznik lúča)
Delenie – laserom (použitie)
Delenie – laserom (mechanizmy)
Delenie – konštrukcia laserov
Pevnolátkové lasery
Plynové lasery
Kvapalinové a polovod. lasery
Módy laserov
Výhody delenia laserom
Nevýhody delenia laserom
Kvalita delených plôch a hrán
Rýchlosť produkcie
Tepelne ovplyvnená oblasť
Drsnosť Ra, Drsnosť Rz
Tepelné delenie
TECHNOLÓGIA TEPELNÉHO DELENIA PLAZMOVÝM OBLÚKOM
Úvod
Vývoj technológie
História vývoja delenia plazmovým oblúkom
Princíp tepelného delenia plazmovým oblúkom
Plyny pre tepelné delenie plazmovým oblúkom
Zapojenie plazmového horáka
Spôsoby tepelného delenia plazmovým oblúkom
Hlavné oblasti aplikácie
Výhody a nevýhody delenia plazmovým oblúkom
Parametre procesu delenia
Základné pojmy charakterizujúce oddelenú plochu a hranu
Výskumná činnosť
Faktorová analýza
Chyby na delených plochách
Chyby na delených hranách
VODNÝ PRÚD
Delenie - vodný lúč
Uplatnenie technológie vodného lúča
Schéma rozdelenia druhov kvapalinových lúčov