Popis:
Politika – z gréckeho pomenovania obce mestského štátu (polis)
- špecifická oblasť života, v ktorej jednotlivci, sociálne skupiny i celé spoločenské skupiny vyjadrujú, konfrontujú a presadzujú svoje záujmy a požiadavky vo veci usporiadania, riadenia a správy celej spoločnosti alebo určitých územne, odborovo, ale aj inak vymedzených okruhoch jej pôsobenia.
Reálna politika sa zakladá na potrebe uplatňovania moci a mocenskej autority. Ak funguje v rámci demokraticky stanovených pravidiel a podlieha reálnej kontrole, hovoríme o demokratickom systéme, ak nie sú tieto princípy dodržané, ide o nedemokratické, resp. autoritárske režimy.
Existuje viacero definícií politiky – umenie možného, umenie vládnuť ľuďom tým, že ich klameme.
Politika – správa vecí verejných na základe uplatňovania moci, pričom jej základnými atribútmi sú moc, štát a právo.
Politika sa neodohráva iba ako praktická činnosť, ale má aj svoju teoretickú podobu – politológiu.
Teoretické koncepcie politických subjektov boli známe už v staroveku. Korene politickej vedy západnej kultúry nachádzame najmä u teoretikov antiky (Platón, Aristoteles).
Problematiku politickej vedy popísal ako prvý J. Bodin (1576).
V 19. storočí sa v rámci politickej vedy začalo osamostatňovať skúmanie ľudského správania (Gumplowitz). Na konci 19. storočia už vznikali inštitúcie, ktoré sa špeciálne zaoberali politickou vedou. Vznikli prvé vedecké politologické práce (Slobodná škola politický vied – Francúzsko), ale boli to aj školy v Anglicku a USA.
Politológia, politické vedy - spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom politickej teórie, politických systémov, pravidiel a zákonitostí vývoja, politického zriadenia, politických inštitúcií, štátnych i neštátnych organizácií, medzinárodnej politiky a politických vzťahov medzi štátmi.
Charakter politológie ako vedy býva neraz spochybňovaný, lebo sa v nej možno ťažko stretnúť s riadiacimi princípmi či zákonmi. Nedáva ani konečné odpovede.
Existencia rôznych zdrojov môže viesť a aj vedie k názorovému pluralizmu, čo neraz relativizuje jej vedecký charakter.
...
Kľúčové slová:
verejná politika
politika
štát
moc
funkcie politiky
znaky štátu
funkcie štátu
zákonodarná moc
výkonná moc
súdna moc
politické strany
politický režim
chrana ľudských práv
Obsah:
- Politika a politická veda
Politika – z gréckeho pomenovania obce
Politika – správa vecí verejných
Politológia, politické vedy
Hlavné disciplíny politológie
Súčasnú politológiu možno rozdeliť do troch skupín
Politický systém
Hlavné funkcie politiky
Politický systém
Moc
Autorita
Prvky politického systému
Delenie politických systémov
Modely PS
Teórie vzniku štátu
Znaky štátu
Formy štátu
Suverenita štátu
Funkcie štátu
Politické strany
Štát
Základné znaky štátu
Štátna moc
Zákonodarná moc
Výkonná moc
Súdna moc
Suverenita ľudu
Štátny mechanizmus
Teritorialita štátu
Štátne občianstvo
Suverenita štátu
Typy štátov podľa hlavy štátu a formy vlády
Sústava najvyšších orgánov štátnej moci
Typy štátov podľa hlavy štátu
Klasifikácia štátov podľa štátneho zriadenia
Verejná správa
Demokracia, pluralizmus a totalitarizmus
V súčasnom svete nie je možné nájsť optimálne zriadenie
Stranícky systém
Aspekty pluralitne ústavných režimov
Proti demokratickým režimom stoja tri typy režimov
Charakteristiky totalitných režimov
Historický vývin rovností
Politické strany a stranícke systémy
Politické strany sú
Politické hnutia možno členiť na
Prečo vznikli politické strany?
Z národnej revolúcie
Definícia politickej strany
Organizačné kritérium
Vývojové kritérium
Ideologicko programové kritérium
Pozičné kritérium
Funkcie a ciele politických strán
Stranícke systémy
Typy malých strán
Ďalšie možné delenie malých strán
Veľké strany
Antisystémová strana
Strana protestu
Typológia straníckych systémov
Politické režimy - formy vlády
Politický režim
Politické normy tvoria pravidlá politickej hry a týkajú sa
Politická norma
Dva druhy legitimity
Pre typologizáciu politických režimov možno použiť dvoch kritérií
Parlamentný režim
Prezidentský systém
Parlamentný režim
Poloprezidentský režim
Švajčiarsky režim
Politický režim a nedemokratický politický systém
Politickí aktéri
Záujmová skupina
Typologizácia záujmových skupín
Podľa kritéria pôvodu
Podľa štruktúry záujmových skupín
V prostredí USA sa operuje s delením na
Sú tri typy lobistov
Modely vzťahov medzi štátom a záujmovými skupinami
Politické strany
Politické hnutia
Politické strany
Typológia politických strán
Ľudské práva a slobody v demokratickej spoločnosti
Princípy helsinského desatora
Ochrana ľudských práv v rámci Európskej únie (1992)
Ochrana ľudských práv prostredníctvom mimovládnych organizácií
Amnesty International (AI
Medzinárodná komisia právnikov
International Helsinky Federation for Human Rights (IHF) (Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva