Rímske právo 2

Rímske právo má široký diapazón, je viac ako tisíc rokov, od Lex duodecim Tabularum, 450 pred Kristom, po Justiniánovu kodifikáciu, 6. stor. po Kristovi, vyvíjalo sa 11. storočí. Smrťou Justiniána to končí.

Sú dve periodizácie:
a) periodizácia vývoja rímskeho štátu / ríše:
- vyvíjali sa dejiny, ktoré majú periódy, malo to vplyv na vývoj práva
1. obdobie kráľovstva, 2. obdobie republiky, 3. obdobia cisárstva,
4. obdobie principátu, 5. obdobie dominátu, 6. Justiniánske obdobie
b) etapa vývoja rímskeho práva:
- túto periodizáciu začíname r. 450 pred Kristom
1. starorímske obdobie, 2. predklasické obdobie, 3. klasické obdobie,
4. poklasické obdobie, 5. vrcholné obdobie- tam, kde už prestal vývoj je vrchol rímskeho práva (Justiniánska kodifikácia)

V týchto obdobiach sa rímske právo zdokonaľovalo. Periodizácia začína písaným právom. Prvý písomný doklad od založenia Ríma je písaný zákon, najstaršia písomná pamiatka Zákon 12 tabúl, Lex duodecim tabularum (450 p n. l.), v ktorej sa to právo vyvíjalo, čiže to je starorímske obdobie. Dovtedy platilo obyčajové/zvykové právo, ale prvá zbierky písaného práva je - Littera scripta manet- je to zvykové právo plebejcov, vzniklo, keď patricijovia prestali rešpektovať právo obyčajové (čosi zaužívané), patricijovia upierali plebejcom právo, plebejci sa nemali ako preukázať, odtiaľ je to LITTERA SCRIPTA MANET - napísané písmeno platí.

Vo vrcholovom období vznikali tie najkrajšie klasické myšlienky, v ktorom vystupovali právnici, ktorých dnes považujeme za klasikov rímskeho práva, ktorí vtedy tvorili a ovplyvňovali život rímskeho štátu: