Školské systémy

1. Modely školských systémov podľa Váňovej a ich inovácia
Každá krajina má iný systém, ovplyvnený vývojom, determinovaný sociálnymi, kultúrnymi podmienkami krajiny. Napriek tomu existujú spoločné rysy, na základe ktorých rozoznávame 3 základné modely školských systémov podľa Vaňovej.
1. Klasický model – primárne školy sú oddelené od ostatných stupňov škôl – sú samostatné – žiaci navštevujú školu do 10-11. roku. Z primárneho odchádzajú na rôzne typy škôl sekundárnej úrovne, ktoré sa líšia zameraním, úrovňou, ale i spoločenskou prestížou.
Tento model vznikol v 19. storočí, považujeme ho za tradičný model. (môžeme ho zaradiť i ako diferencovaný model).
Inovácie – je tendencia zbližovať jednotlivé typy škôl a zavádzať tzv. orientačné stupne, ktoré by mali zmierniť rozdiely medzi kvalitatívne odlišnými typmi škôl a oddialiť rozhodovanie žiakov o ďalšom štúdiu do neskoršieho (vyššieho) veku.
Tento model sa využíva v Nemecku – prvé 2 ročníky – rovnaký obsah, môže sa rozhodnúť v priebehu 2 rokov, na aký typ chce pokračovať).
(primárny – orientačný, potom sú 4 typy škôl)

2. Model s neskoršou diferenciáciou – pre žiakov je rovnaký primárny stupeň – po ňom odchádzajú na nižší sekundárny stupeň, kde je pre všetkých rovnaký typ, diferenciácia nastáva neskôr. Po skončení nižšieho sekundárneho stupňa sa žiaci rozhodnú, či chcú študovať ďalej na vyššom sekundárnom stupni.
Inovácie – na nižšom sekundárnom stupni v posledných ročníkoch sa vytvára pozorovací a orientačný cyklus, kde žiaci majú okrem povinných predmetov voliť predmety podľa vlastného záujmu a zamerania štúdia.