Školský manažment

Riadenie škôl a školského systému pokladáme za jeden z kľúčových predpokladov optimalizácie výchovy a vzdelávania žiaka. Desiatky rokov trvajúce obdobie sa v ekonomike i školstve u nás uplatňovala dogmatická predstava, že všetkú činnosť možno dopodrobna naplánovať, presne vymedziť a unifikovať prostredníctvom predpisov, nariadení, jednotných učebných osnov, všetko v školách riadiť tlakom zvonka, uplatňovať antihumánne byrokratické riadenie škôl. Po roku 1989 prichádza nový trend, ktorý sa usiloval odstrániť spomenuté nedostatky. Často sa dostával na bázu živelnosti, zjednodušeného hodnotenia, podľa ktorého trhový mechanizmus i v školstve vyrieši všetky existujúce problémy a často preceňoval bezbrehý liberalizmus, bagatelizoval cieľové kategórie, ktoré vo výchove a vzdelávaní zohrávajú významné postavenie a na zabezpečenie ktorých je nevyhnutné orientovať riadenie výchovy, vzdelávania a škôl. Zástupcovia tohto trendu boli presvedčení, že iba tento prístup vedie k samostatnosti, autenticite a tvorivosti učiteľov a žiakov. V súčasnosti existujú oprávnené tendencie nazvať riadiacu činnosť školskej správy pojmom „školský manažment“, ktorý v porovnaní s pojmom spravovanie, alebo po starom chápaní riadenia viac akcentuje dynamické prvky organizácie a riadenia namiesto statických prvkov, akcentuje prvky samosprávy, autoregulácie a sebaorganizovania namiesto vonkajšieho riadenia. Do popredia stavia proces demokratizácie, ktorý mení charakter školskej správy z orgánu prevažne prevádzkového na systém vyznačujúci sa značnou samostatnosťou a zodpovednosťou. Prioritné ťažisko školskej správy neorientuje na úzko chápané administratívnosprávne a ekonomické činnosti, ale najmä na utváranie komplexného vyváženého vzťahu medzi školou a jej okolím.
Riadenie predstavuje jednu z najdôležitejších činností, ktoré usmerňuje chod spoločnosti vo výrobnej aj nevýrobnej sfére, a ktorej základ je v usmerňovaní ľudí pre dosiahnutie spoločného cieľa.