Sociálna a rodinná politika

Štruktúra objektov a subjektov SP

Objekty sociálnej politiky sú :
1. všetci ľudia (zdravie),
2. určité skupiny, ako napr. nezamestnaní alebo rodiny s deťmi.

Subjekty sociálnej politiky (aktéri) – subjektom je každý jednotlivec alebo organizácia, ktorá vykonáva sociálne činnosti, pre uspokojovanie sociálnych potrieb. Niekedy je objekt a subjekt totožný (rodina).
Subjektom je: jednotlivec, rodina, obec, rôzne záujmové spoločenstvá (tretí sektor), súkromný sektor (podniky pre svojich zamestnancov, podniky poskytujúce sociálne služby klientom za úhradu), štát (má najväčší podiel), nadnárodné organizácie (napr. EÚ, sociálna charta , OSN, OECD, ILO).
Jednotlivec a neformalizovaná skupina osôb môže byť:
adresátom sociálnej politiky / teda objektom / alebo nátlakovou skupinou, ktorá chce sociálnu politiku ovplyvniť napr. štrajkom, demonštráciou.

Formalizované sociálne systémy, ktoré koncipujú a realizujú sociálnu politiku sú:
štát a jeho orgány, samospráva (obecná, záujmová), neštátne organizácie a medzinárodné organizácie.
Štát sa od ostatných foriem spoločenskej organizácie odlišuje predovšetkým politickou mocou (štátny aparát a sankcie), definovaným územím a obyvateľstvom. Zaručuje svojim občanom ľudské práva deklarované ústavou. Vyjadruje záujmy väčšiny. Od ostatných sociálnych systémov sa líši svojimi rozhodovacími, realizačnými, donucovacími a kontrolnými mechanizmami.
Rozhodovacie sú volené orgány – parlament, regionálna správa a obecné zastupiteľstva.
Realizačné zahrňujú sústavu nástrojov právnej, inštitucionálnej a finančnej povahy, ktoré štát používa voči ostatným subjektom štátu. (právom, inštitúciami, financiami).