Sociálna komunikácia

Pre sociálneho pracovníka  sa slovo stáva základným pracovným nástrojom - jeho prostredníctvom pôsobí na človeka,  stáva sa dominantným činiteľom v komunikačnom procese. Vzhľadom na to na ňom, ako na profesionálovi, leží zvýšená zodpovednosť za spôsob vedenia rozhovoru, za jeho atmosféru i celkové vyznenie.
Reč, schopnosť dohovoriť  sa,  sa tvorí jeden z významných atribútov človečenstva.
Podcenenie komunikačnej spôsobilosti, nedostatok komunikácie, jej  zlyhávanie môže spôsobiť  problémy, konflikty. Na báze neschopnosti nájsť spoločnú reč a spoločné východiská, vznikajú  nedorozumenia nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi národmi. Slovo tvorí  jeden zo  základov ľudskej kultúry  je v ňom ukrytá najväčšia energia na zemi, energia ľudského ducha.   Prostredníctvom neho dochádza k uchovaniu kultúrneho dedičstva,  k výmene názorov, postojov, diplomatických posolstiev. 
Sociálnu komunikáciu  definuje   kolektív autorov D. Krech, R. Crutchfield, E. N. Ballachey (1968) ako vzájomnú výmenu významov medzi ľuďmi, uskutočnenú predovšetkým prostriedkami používania konvenčných symbolov.