Sociálna politika

Je najviditeľnejšia forma nerovnosti. Závisí od veľkosti založenia rodiny, od fázy živ. cyklu.
Mladé rodiny s viacerými nezaopatrenými deťmi, rodiny nezamestnaných a rodiny dôchodcov patria do kategórie s najnižšími príjmami a s vysokým rizikom chudoby.
Regionálne rozloženie príjmov závisí od demografickej štruktúry v regióne a od stupňa ekonomickej aktivity v ňom. Domácnosti aj jedinci sú diferencovaný podľa výšky a štruktúry dôchodkov , ktoré nadobudli.
Na problematiku dôchodkových diferencií sa môžeme pozerať z makroekonomického, mikroekonomického a zo sociálneho hľadiská. Dôchodková či príjmová nerovnosť má niekoľko príčin. Sú to príčiny ekonomické a mimoekonomické. Ak dôchodok plynie z rozdeľovania trhov, tak hovoríme o funkčnej distribúcii.
O dôchodkovom rozdelení rozhodujú i netrhové faktory, akými sú vzdelanie, rodina a jej veľkosť, štruktúra, konexie, lokalita, zázemie v rodine a podobne.
Hovorí sa o biede alebo centrifugálnom efekte neustáleho bohatnutia bohatých na jednej strane a chudobnenia chudobných na strane druhej
Do strednej vrstvy patria:
1. ľudia s príjmami, ktoré im vystačia aj na platenie služieb či financovanie vzdelania detí
2. zamestnanci, ktorí majú na trhu práce také postavenie, že pre nich nie je rizikom zadlžiť sa napr. Formou hypotekárneho úveru,
3. majitelia nehnuteľného majetku (domy, byty)