Sociálno psychologický výcvik - sebapoznanie

Pojem sociálno-psychologický výcvik používame na označenie systematicky plánovaného prístupu na ovplyvňovanie skupinových procesov a skupinového správania (Hermochová, 1988). Pod pojmom „skupinové procesy“ máme na mysli aktuálne, konkrétne správanie sa v skupine, teda to, čo v skupine prebieha. Členovia skupiny si zrozumiteľne oznamujú svoje názory v procese komunikácie. Musia teda prebiehať procesy systematického riešenia úloh, aby sa nestrácal čas zbytočným dohadovaním. Medzi členmi skupiny sa musia vytvoriť harmonické vzťahy tým, že sa vzájomne poznávajú a podporujú. Skupinové procesy prebiehajú neustále, dokonca aj v dobe, keď skupina nie je spolu a nie iba vtedy, ak si vedúci skupiny praje, alebo je pripravený ich analyzovať a ovplyvňovať. V sociálno-psychologickom výcviku si každý účastník môže na základe zážitkového učenia overiť aké obtiažné je ovplyvniť, alebo dokonca zmeniť správanie sa jedinca v skupine. Osvojiť si nové, lepšie skupinové správanie je príkladom komplexného učenia celkom zvláštneho typu, ktoré zahŕňa nové poznanie, pochopenie, nové postoje a zručnosti. Sociálno-psychologický výcvik umožňuje každému členovi skupiny experimentovať so svojím správaním. Každý si tak môže overiť, aké dôsledky majú nové prvky v jeho správaní. Činnosť člena v skupine mu v priebehu sociálno-psychologického výcviku umožňuje odhaliť vzťah medzi svojimi vnútornými problémami a ťažkosťami, ktoré má v styku s ľuďmi. Výcviková skupina však nie je tým miestom, kde by sa jeho osobné problémy mali riešiť. Jej význam spočíva v tom, že jej člen získava hlbší vhľad do svojho sociálneho pôsobenia a dozvedá sa tak, ako jeho správanie pôsobí na druhých ľudí. Primárnym cieľom sociálno-psychologického výcviku je dosiahnuť, aby sa jeho absolventi dopracovali k takým zmenám svojho sociálneho správania, ktoré by im umožnili, aby boli v sociálnych situáciách úspešnejší. Úspešnosť psychologického výcviku je podmienená aj tým ako členovia skupiny rešpektujú zásady činnosti v skupine.