Sociológia - texty prednášok

VZNIK, PREDMET, ŠTRUKTÚRA A FUNKCIE SOCIOLÓGIE
Ľudia už od pradávna žili v rôznych formách spolužitia, v rôznych spoločenstvách, či to už boli rody, kmene, mestské štáty, ríše, alebo štáty rôznych národov až po súčasné spoločnosti. Tieto sociálne organizmy, ako aj názory na ich podstatu, na mechanizmy súdržnosti a kontroly ľudí prešli zložitým vývojom. Od prvej polovice 19. storočia s vlastnou interpretáciou týchto problémov prichádza sociológia, ktorá patrí do skupiny najmladších sociálnych vied. Do svojho osamostatnenia bola súčasťou filozofie, predovšetkým sociálnej filozofie, histórie, psychológie, etnografie, etnológie, politickej ekonómie, teórie štátu a práva...

SOCIOLOGICKÉ ŠKOLY, SMERY A PARADIGMY
Veda o spoločnosti bola od počiatkov svojho osamostatnenia diferencovaná do rôznych škôl, smerov a paradigiem. Existencia vnútornej názorovej plurality v odlišných štýloch myslenia predstaviteľov jednotlivých sociologických teórií vyústila:
1. do chápania sociológie ako odlišnej a výnimočnej vedy, nachádzajúcej sa na rozhraní umenia a „normálnej vedy“, pre ktorú platia iné pravidlá;
2. do snáh viacerých sociológov kreovať sociológiu podľa vzoru prírodných vied a presadiť konkrétny jej model ako záväzný a univerzálny. V odbornej sociologickej literatúre sa problematika multiparadigmatičnosti nerieši jednotne...

SPOLOČNOSŤ
Rôznorodosť názorov v jednotlivých etapách spoločensko- vedného poznania na realitu, ktorú si možno predstaviť pod pojmom spoločnosť, odráža problematickosť jeho jednoznačného vymedzenia sociologickou teóriou.
V zmysle synonyma ľudského rodu, ľudstva ako celku sa spoločnosť chápe ako protiklad k spoločenstvám živočíšnej ríše. Pojmom spoločnosť sa označuje základná jednotka usporiadaného spolužitia ľudí, môžu sa ním však pomenovať aj zvláštne združenia ľudí, spoločnosti akéhokoľvek druhu, resp. môže mať iný, menej používaný význam...