Sociológia

I. ETAPA 1839
PROTOSOCIOLÓGIA – predstavitelia Platón – považoval deľbu práce medzi občanmi za prirodzený základ štátu.
Aristoteles – považoval človeka za prirodzeného tvora, základom, ktorého je hospodárska činnosť.
II.Etapa 1920-1921
1. Etapa – vytvárania veľkých teoretických systémov – Tradičná sociológia
1. Prúd: NATURALIZMUS – Augusta Conte, Herbert Spencer
Auguste Comte –
- bol to francúzsky filozof (1798-1857), zakladateľ pozitivizmu. Sociológiu rozdeľoval na skúmanie sociálnej statiky a sociálnej dynamiky. Sociálna statika mala skúmať povahu a vzťah mechanizmov, ktoré prispievajú k stabilite spoločnosti. Podľa neho troma najvýznamnejšími faktormi na dosiahnutie sociálneho poriadku sú jazyk-ako prostriedok spávania, náboženstvo, deľba práce. Sociálna dynamika mala skúmať spoločenský vývoj. Comte ho chápal ako spoločenský proces, ktorý posúva spoločnosť stále k vyšším štádiám rozvoja –ako sociálny pokrok. Podľa neho každá spoločnosť musí vo svojom vývoji prejsť 3 štádiami :
- teologickým , v ktorom ľudia všetko pokladali za produkt naprirodzených síl
- metafyzickým, ako štádiom rozkladu systémov viery, morálky, filozofie i spoločnosti
- pozitívnym ,štádiom vedy, priemyslu, harmónie a rozvoja spoločnosti .
Comte je tvorcom termínu sociológia. Prvýkrát ho použil vo svojej 6-dielnej práci, ktorá sa nazývala Kurz de filosofe positive .Sociológia mala byť podľa neho vedou, ktorá je prostriedkom na odtránenie chaosu a na nastolenie nového spoločenského poriadku.
Comte – do prvotných vied zaradil matematiku, astronómiu, fyziku, chémiu, biológiu a sociológiu . U Comteho predmetom sociológie je cela spoločnosť. S Comtovej metodológie je treba vyzdvihnúť metódu pozorovania, pomocou ktorej je možno konfrontovať životy národov žijúcich v rôznych kútoch sveta. Vznik a základ spoločnosti Comte vidí v rodine, z ktorej vznikajú kmene a neskôr národy .
Herbert Spencer –anglický filozof. Bol zástancom evolučnej teórie. Porovnáva spoločnosť k živému organizmu. Na rozdiel od Comta však nechápal spoločnosť ako systém skladajúcich sa zo vzájomne závislých častí, ale ako systém, ktorého časti sú vzájomné relatívne nezávislé.