Štatistika

Základným cieľom štatistiky je získavanie a poskytovanie údajov v podobe uľahčujúcej ich hodnotenie a analýzu, ako aj identifikovanie zákonitostí a ich kvantitatívne vyjadrenie.
Predmetom štatistiky – sú hromadné javy (spoločenské a prírodné). Hromadné javy sú také javy, ktoré sa za presne definovaných podmienok vecných, časových a priestorových viackrát vyskytujú resp. viackrát opakujú.
Štatistická jednotka – základný prvok, na ktorom skúmame konkrétny prejav určitého hromadného javu. Je to presne vymedzený objekt hromadného pozorovania. Štatistické jednotky treba pred skúmaním vymedziť z hľadiska priestorového, časového, vecného.
Štatistický znak (štatistická premenná) – je vonkajší, merateľný prejav skúmanej vlastnosti štatistickej jednotky.
Podľa spôsobu vyjadrenia variantov znakov možno štatistické znaky rozdeliť:
- číselné (numerické, kvantitatívne)
o diskrétne – nadobúdajú izolované hodnoty, najčastejšie celočíselné hodnoty.
o spojité – v rámci určitého intervalu nadobúdajú ľubovoľnú hodnotu (príjem, hmotnosť, vek)
- slovné (kategoriálne, kvalitatívne) – vzdelanie, pohlavie
Podľa počtu obmien (variantov) sa delia:
o alternatívne (pohlavie)
o množné – 3 alebo viac obmien (vzdelanie)
Štatistický súbor – množina štatistických jednotiek, ktoré majú požadované spoločné vlastnosti.
Základný súbor – tvoria všetky štatistické jednotky, ktoré patria do súboru v zmysle požadovaných spoločných vlastností. Rozsah základného súboru označujeme N.
Výberový súbor – vybrané štatistické jednotky, ktoré sú vlastne podmnožinou základného súboru. Rozsah výberového súboru označujeme n.