Štýl

Pojem štýl má dlhu históriu a jeho význam si ľudstvo oddávna vysvetľuje rôznymi formami. Pôvodne je toto slovo prebraté z gréckeho stýlos , čo znamená rydlo na písanie , ale postupom času nadobudlo viacero rôznorodých významov. Z iných zdrojov je známe, že tento termín pochádza z latinského stilus , alebo stylus , ktorý prebrala francúzština a spojením so spomínaným gréckym stýlos prichádzame na podobný význam a tým je kovový nástroj slúžiaci na písanie , ako uvádza slovník Blocha a Wartburga - pričom francúzske le stylo znamená jednoducho pero. Do obsahu dnešnej francúzštiny je zakomponované aj slovo le style , čo znamená štýl, sloh, ale aj mať vyberané, dobré správanie: „Avoir bien style.“ Autor knihy Démon teórie, A. Compagnon pripisuje štýlu niekoľko prívlastkov. Tvrdí, že štýl je norma , kánon a takýto štýl nemožno oddeliť od hodnotiaceho súdu. Po ďalšie pripisuje štýlu ozdobnosť nad ktorou sa vznášajú pochybnosti, pretože je to niečo ako lichôtka, pokrytectvo, alebo dokonca klamstvo. Pomocou Aristotela vysvetľuje Compagnon, že štýl môže byť odchýlkou , a to tak, že odklonenie sa od bežnej reči formuje štýl vznešenejším a dôstojnejším. Ďalšiu vlastnosť pripisuje štýlu, keď tvrdí, že štýl je žáner , alebo typ. Vtedy štýl označuje adaptáciu výrazu na jeho ciele. Kompozične, výrazovo aj obsahovo môžeme štýl hierarchicky rozdeliť na nízky, stredný a vznešený a to podľa viacerých starovekých mysliteľov, pričom ich teórie prežili vyše tisíc rokov. Neskôr sa štýl považuje za vlastnosť rozumu . Štýl ako symptóm sa používa od 17.storočia v súvislosti s jednotlivcom. Od tohto bodu môžeme pokojne zaznamenávať dvojjazyčnosť , ktorá je neodškriepiteľnou súčasťou dnešného významu pre tento pojem. Boli vyslovené dve podoby štýlu a nimi sú objektívna a subjektívna forma. Štýl bol neskôr stotožnený s pojmom kultúra a v 19. storočí po ním historici rozumeli dušu národa , či rasu vo filologickom zmysle. Z globálneho hľadiska je štýl celok čŕt, ktoré sa dajú formálne zachytiť a zároveň je štýl znakom jedinečnosti . Z tohto vidíme, že štýl nie je ani z ďaleka čistý a jednoznačný pojem, ale práve naopak, je komplexný , bohatý , mnohotvárny . Štýl systematicky nadobúda nové významy, pričom na staré nezabúda a využíva ich naďalej, teda v konečnom dôsledku mu môžeme pripísať všetky: norma , ozdoba , odchýlka , symptóm , kultúra . A práve týchto päť faktorov vytvára podľa autora Démon teórie, štýl .