Technológia vzdelávania

1970- Uznaný ako vedný odbor v Paríži na konferencii UNESCO, definovaný ako vedný odbor zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním, vychádzajúci z racionálnych zásad didaktickej práce, skúmajúci podmienky , primerané metódy a ďalšie prostriedky práce, ktoré podporujú dosahovanie cieľov.
Jan Amos Komenský – uznávaný priekopník moderných vyučovacích technológii. Vydal prvú Učebniua latinčiny a prírodných vied (Orbis Sensualium Pictus), ktorá vychádza z princípu názornosti.
Romann Heinrich Pestalozii – dôraz na názornosť, pozorovanie všetkými zmyslami.
Johann Friedrich Herbart – stúpenca Pestalozziho, pedagogický proces interpretoval ako harmonizáciu riadenia, disciplíny a organizácie a požadoval psychologické a filozofické zdôvodnenie pedagogiky.
Marc Fabius Quintilianus – veľkú pozornosť venoval problematike tvorby a používania učebných pomôcok.
Pier Abelard – metóda štruktúry a prezentovania materiálov, ktorá pomohla vytvoriť štýl scholastického vzdelávania snažiaceho sa o kompromis medzi nábožensko-dogmatickým a filozoficko-racionálnym prístupom k výchove a vzdelávaniu.