Teória výchovy

Definícia výchovy
Výchova najvšeobecnejšie je rozvíjanie možností človeka. S dôrazom na odborné skúmanie výchovy ako javu je profesionálne (cieľavedomé a odborné) rozvíjanie pozitívnych možností, psychických funkcií a procesov osobnosti človeka. Pri dôraze na axiologický rozmer osobnosti sa zdôrazňuje funkčnosť rozvoja človeka, potom výchova je odborné zdokonaľovanie, rozvíjanie pozitívnych, funkčných čŕt psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti človeka. Pri analýze týchto definícií - výchova je určitá činnosť, aktivita. Osobnosť je systém regulujúci vzťahy človek - svet. Psychický proces je proces ako funkčná derivácia vlastností v čase. Vlastnosť je konštanta procesu, funkcia je predpis, pravidlo ovplyvňujúce zmenu. Rozvoj, rozvíjanie je súbor procesov, v ktorých dochádza k funkčným zmenám, deriváciám vlastnosti v čase. Funkčnosť implikuje cieľovosť a ciele, smer, odkiaľ a kam rozvíjať osobnosť. Systém osobnosti tkvie vo vzťahoch k sebe a k iným. Možnosti človeka, osobnosti sú jeho potencionality biosociopsychologickej vybavenosti. Každý človek má možnosti, ich usporiadanosť do štrukturálnych prvkov umožňuje operacionalizáciu a takú konkretizáciu, ktorá je východiskom pre výchovu, pre odborné rozvíjanie osobnosti.