Úvod do etiky I.

ETIKA bola súčasťou filozofie (praktickej filozofie) už v gréckom staroveku.
Úloha etiky - hľadať odpovede na praktické otázky života (ako a na základe čoho sa rozhodovať o konaní). Zaoberá sa tvorbou noriem a hodnôt, naším konaním a správaním sa.

Pojem ETIKA - ethos - starogrécky pojem označoval miesto pastvy, stajňu, tam, kde žili zvieratá. Pojem je prenesený aj na život človek, bydlisko, príbytok ľudí. (Homér)
V abstaktnom význame sa používa aj v zmysle pojmu „obyčaj, tradícia, zvyk, charakter, mravy“ v rámci spoločenskej komunity.

ETHOS - mravné správanie, normy, pravidlá.

V „Etike Nikomachovej“ Aristoteles hovorí: „mravnúcnosť získame návykom“. Sokrates ku chápaniu pojmu ETHOS pridal úmysel poznania („čo mám robiť, ako mám konať“).

Antická filozofia dáva pojmu ETHOS fyzický a sociálno-terminologický význam (Empedokres - O étose životov človeka, Herakleitos).